Skialpinizmus na zjazdovke

Zimy bez snehu nútia vyznavačov skialpinizmu vychutnávať si svoj šport len na umelo vysnežených zjazdovkách. Tým sa dostávajú do kolíznych situácii nie len s lyžiarmi a snowboardistami v stredisku, ale aj so strediskom samotným. Tento problém je minimálne celoeurópsky, keďže aj také krajiny ako Nemecko a Rakúsko nedokázalo počas rokov nájsť jednoznačné riešenie, ktoré by bolo aj právne podchytené. Organizácie stojace za lyžiarskymi strediskami sa teda len akosi dohadujú ak nie priamo hašteria s organizáciami stojacimi za skialpinistami. Chválitebné ale je snaha oboch nájsť strednú cestu.
Body na ktorých sa asi najviac dostávajú do konfliktu sú stále tie isté:

• Po skončení prevádzkovej doby strediska, znemožňujú skialpinisti úpravú tratí. Čerstvo upravená trať, ktorá je rozjazdená v noci zamrzne a je tým pádom znehodnotená.
• Výšľap v strede zjazdovky môže byť nebezpečný počas dňa, kedy môže dôsť ku kolízii s lyžiarmi. Tí totíž nerátajú s niekym na kopci v protismere.
• Parkovanie, predovšetkým počas hodín, kedy stredisko ešte nie je v prevádzke, môže sťažiť prácu personálu.

Strediská reagujú rôzne. Buď sú pre skialpinistov uzavreté úplne, alebo vyhradia časy, poprípade trate, kadiaľ možno vystupovať hore. Takisto je to s parkoviskami. Poplatok pre skialpinistov by mal prispieť stredisku, napríklad vo vyznačení zjazdoviek značkami, ktoré upozorňujú na skialpinistov v protismere. Strediská sú totiž zodpovedné za svojich návštevníkov a musia sa chrániť pred možnou zrážkou a zranením sa návštevníka na trati. Napríklad v Korutánsku je to momentálne 5 ,-Euro. 

Alpenverein v Rakúsku a Nemecku vydal pre svojich členov 10 pravidiel, ako postupovať pri túrach v lyžiarskom stredisku:

Rakúsko

1. Rešpektovať výstražné znamenia a lokálne pravidlá.
2. Pri úprave zjazdovky ratrakmi, alebo odstrelom lavín môže dôjsť k životu nebezpečným situáciám. Preto môžu byť zjazdovky z bezpečnostných dôvodov na čas uzavreté.
3. Postupovať len po kraji zjazdovky a za sebou.
4. Zjazdovky križovať len na prehľadnom mieste a s dostatočným odstupom.
5. Čerstvo upravené zjazdovky zlyžovávať len po kraji. Zmrznuté stopy počas noci výrazne ovplivńujú kvalitu zjazdoviek.
6. Zjazdovku opustiť do 22:30, alebo v iný čas stanovený strediskom.
7. Byť viditelný. Počas noci, alebo zlej viditelnosi používať čelovú lampu, reflexné doplnky,...
8. Ak je zjazdovka označená na skialp, len tú využívať.
9. Zákaz brať so sebou psov.
10. Používať vyhradené parkoviská a akceptovať parkovací poplatok.

Nemecko:

1. Skialp na zjazdovke (cháp výšľap a zjazd) je na vlastné riziko a zodpovednosť.
2. Výstup hore zjazdovkou len po okraji zjazdovky(pravidlo FIS č. 7) za sebou. Dávať si pozor na prevádzku strediska.
3. Zvýšená opatrnosť pri strmších, neprehľadných a zúžených miestach.  Nekrižovať zjazdovku v neprehľadnom úseku.
4. Zákaz vstupu na uzavretú zjazdovku. Rešpektovať značenia a výstrahy.
5. Zvýšená opatrnosť pri upravovaní tratí ratrakmi. Predovšetkým pri navýjakovaní.
6. Čerstvo upravenú trať zchádzať len po okraji.
7. Zákaz vstupu pri odstrele lavín.
8. Na túru sa vybrať len pri dostatočnej snehovej pokrívke. Zamedziť škodám na rastlinách o pôdnom podloží.
9. Brať ohľad na divokú zver. Tá môže byť počas zotmenia citlivejšie vyrušená. Zákaz brať psov so sebou.
10. Rešpektovať parkovacie plochy a poplatky. Prichádzať s ohľadom na životné prostredie.

       Doplnok: Počas tmy a zlej viditelnosti nosiť čelovú lampy a reflexné prvky.

Táto téma je určite zaujímavá aj v našich zemepisných šírkach. Určite to stojí na zváženie a pohľad z oboch strán. V princípe používanie zdravého rozumu je v tomto prípade namieste, ako rešpektovanie sa navzájom.

Prikladám linky, ak by mal niekto o danú problematiku záujem:

http://www.bergsteigen.at/de/bericht.aspx?ID=13997

http://www.bergsteigen.at/de/bericht.aspx?ID=14026

http://www.bergsteigen.at/pdf/pistentouren_broschuere.pdf

http://www.salzburg.com/service/pdf-dateien/pistentourenguide.pdf

skitouren_auf_pisten_2008

Pred skialpovou túrou II.

Prikladám poučne a vtipne pripravené video. Najzakladnejšie veci potrebné nie len pre skialpinistov. Ozaj, koľkí z vás, čo chodíte liezť v zime do Tatier si nosíte so sebou aj lavínovú výbavu?

Rocker

S príchodom ďalšej zimy som pre vás upravil článok pojednávajúci o momentálnej revolúcii v lyžiarskom športe-Rocker.

Lyže Rocker, čo to vlastne je? Pre koho sa vlastne hodia a do akých podmienok? Keď sa na to opýtate výrobcov, tak vám dajú rozdielne odpovede. Táto technológia, vlastne geometria je prevzatá od snowboardu, kde je už dávno známa.

Podstatný pre tento typ lyže je predpnutie. Pri klasických carvingových lyžiach je výrazne zdvihnuté, kontaktné body ležia na snehu vpredu a vzadu. Agresivita lyže je vysoká. Pri lyži Full-Rocker je to naopak: dá sa hovoriť skoro o negatívnom predpnutí. Tip a Tail ( teda predok a zad ) sú vyhnuté hore a stred leží skoro na ploche. Kontaktné body sú viac posunuté k stredu lyže. Agresivita lyže sa pri tom znižuje. Rocker, ktorý má predpnutie, tak šírka a geometria robia niekoľko podtypov tohto druhu.

“Rocker v rôznych typoch, je lyža, ktorá sa vpredu “trasie”, hovorí produktový manager Mountain Wave Markus Steinke, “kontaktný bod je presunutý výrazne k stredu lyže. Teda pri priamej jazde je na snehu len časť v strede lyže”. Riaditeľ pre Business UnitAlpin Ski&Binding Atomic Herbert Buchstein doplňuje,” Kontaktná plocha súvisí so silou Rockera. Čí silnejší a dlhší je Rocker, tým kratšia kontaktná plocha.”

Rocker sa všade nevolá Rocker. “Kästle nenazýva túto technológiu ako Rocker, keďže existuje množstvo interpretácií. My hovoríme o “Early Rise” , pretože u nás sa jedná predovšetkým o technológiu prednej časti lyže,” vysvetľuje riaditeľ Kästle Siegfried Rumpfhuber. K2 volá Rocker ako “Baseline-Technologie”. Christian Lutz z firmy Fischer vraví, “ Rozlišujeme tri rôzne druhy, ktoré vedľa rôznej kontaktnej dížke majú rozdielnu geometriu prednej časti. Freeski, All-Mountain a Tour.” Firma Elan je podobnej teórie, akurát Resort-Rocker sa delí na Jib- a Backcountry Model. Völkl má Full Rocker, Tip Rocker a Tip- a Tail Rocker, Atomic hovorí o Adaptive alebo Powder Rocker, K2 Speed-, All Teirrain a Catch Free Rocker.

Full Rocker je lyža zo zvýšeným zdvihom v prednej a zadnej časti, kombinovaná s relatívne slabým alebo žiadnym predpnutím. Pre Park Riderov a Jibbing sú v niekoľkých verziách výrazne zvýšené. Powder Rocker sa popri týchto vlastnostiach odlišujú svojou šírkou. Markus Steinke z Mountain Wave, “Model Diplomat má okrem Tip- a Tail Rocker 104 mm pod viazaním, tzv. zbraň do voľného terénu, ktorá nemá skoro žiadne predpnutie. Model Wanted, najširší u nás má 125 mm, bez predpnutia a vysoko zahnutý.” S týmto typom Rockera ale nie je žiaden pôžitok jazda na zjazdovke. “Čím viac chcem jazdiť off-piste tým viac rastie podiel typ Rocker oproti predpnutiu. Ale aj predpnutie má pri týchto lyžiach zmysel. Čím viac predpnutia, čím menej Tip- a Tail Rocker, čím užšie pod viazaním tým viac sa Full Rocker mení na Allrounder.”

Allrounder je Tip Rocker, ktorý má predpnutie. V tomto segmente sa zjavujú veľké množstvá podtypov: All Mountain ( tak trochu viac Rocker), Skialpy ( len Tip Rocker, vyrobené z ľahkích materiálov), zjazdovky ( Speed Rocker, minimálne nadvihnutie) napríklad Salomon BBR, Elan Amphibio, K2 Rictor alebo Atomic BLackeye Ti na ktoré vsadili výrobcovia lyží. Lyže, ktoré majú ovládnuť trh.

Má Rocker vlastne zmysel? Výrobcovia samozrejme nie sú jednoznačný. Prevládajú dva názory,” Rocker alebo Early Rise má zmysel tam, kde sa jazdí vo voľnom teréne, hovorí Siegfried Rumpfhuber z Kästle a dodáva, podľa nás nemá zmysel na zjazdovke.” Mountain Wave a Elan zdieľajú názor, že pre dobrého jazdca na zjazdovke nemá zmysel lyža typu Rocker.

Atomic a K2 myslia úplne inak,”Rocker neprínáša žiadne negatíva. Prinášame celú lyžiarsku kolekciu s Rocker technológiou.”
Silné slová, ale čo hovoria neutrálni experti. Dr. Arne Göring, vedúci oddelenia pre zimné športy na Univerzite Uni Göttingen, porovnáva so zavedením Rockerov a vývojom lzžiarského trhu posledných rokov:”Dá sa to porovnať so zavedením carvingových lyží. Keď si spomeniem, čo tu za posledné roky bolo, tak inovácia Rocker určite nie je najhoršia. Musíme si uvedomiť, či sa to oplatí. Predovšetkým pre začiatočníkov, alebo príležitostných lyžiarov. Podľa mňa si športový lyžiar kúpi lyže Rocker ku svojim carvingovým lyžiam a až potom podľa podmienok sa rozhodne, ktoré použije. To tu máme aj pri iných športoch.”

Pred skialpovou túrou

Veľa z nás je členom nejakého Alpenvereinu, ale nie každý si dokáže v pravidelnom magazíne aj niečo prečítať. Väčšinou je to asi o pekných obrázkoch. V poslednom čísle je aj článok od jedného mladého horského vodcu (osobne ho poznám, veselý típek) o plánovaní lyžiarskych túr. Zatial, čo čakáme na sneh, tak sa môžme trochu vzdelať. Prikladám svoj preklad tohto článku. Dole som potom pripojil veľmi pekne spracované video od nordfejsákov na presne tú istú tému. Dúfam, že si z toho niečo vyberiete:


Väčšina úrazov na horách sa dá spojiť s chybným, alebo nedostatočným plánovaním. Túry v zime sú všeobecne komplexné - riziká lavín, v spojení s mrazom a náhlym zotmením k tomu - preto platí, žiadne kompromisy v oblasti plánovania.

V prvom rade si treba ujasniť, že plánovanie nemusí trvať dlho! Dá sa povedať, že 15-20 minút trvá zhrnutie všetkých potrebných informácií.
S ktorým bodom pri plánovaní začať, je menej dôležité ako to, že na konci sa musia všetky aspekty zosúladiť. Počasie má v konečnom dôsledku najväčší vplyv na dosiahnutie cieľa, teda začneme týmto bodom:
Nasledujúce kritéria sú podstatné pri počasí - viditelnosť, zrážky, vietor, teplota a oblačnosť. Viditelnosť - ak kvôli hmle, sneženiu,... je obmedzená, alebo žiadna, bude kľúčovým kritériom pri výbere túry. Ak v teréne nemáme možnosť vidieť svahy a priľahlý terén, je samozrejme, že nie je možné dať adekvátny úsudok o podmienkach. Vtedy by sa mali túry plánovať v hraniciach lesa!
Ďalším aspektom na vznik lavín, je tiež aj pôžitkový aspekt ( čerstvý prašan, pow pow) je sneženie, alebo dážď. Pri vetre, respektíve pri jeho smere a sile, ide o nazberané masy naviateho snehu, rozdiel teplôt vzduchu a pocitovú teplotu. Teplota hraje dôležitú úlohu na posúdenie lavínového rizika.
Nakoniec si z predpovedi počasia pozrieme aj oblačnosť. Tá má konečný vplyv na viditelnosť a žiarenie.
Lavínovú situáciu najlepšie posúdime cez tieto tri body: lavínový stupeň, nebezpečné miesta, zrod nebezpečia! Lavínový stupeň je momentálna regionálna predpoveď miestnej služby z päťmiestnej stupnice. Tú by mal ovládať každý, kto ide do hôr a pohybuje sa mimo zabezpečených tratí, ciest a podľa toho sa aj správať. Za normálnych okolností v predpovedi nájdeme aj upozornenie na zvyšné dva body. Tieto informácie sú ešte doplnené vlastným pozorovaním a úsudkom, ktoré sú spracované na základoch vlastných vedomostí.
Zrod nebezpečia sa väčšinou redukuje do týchto bodov: kritická výška nového snehu! čerstvé nánosy nového naviateho snehu! nestabilné podložie starého, základového snehu! výrazné premočenie snehovej vrstvy, alebo prudké oteplenie snehovej vrstvy! v teréne to znamená zodpovedne reagovať. Teda v princípe úplne sa im vyhnút, alebo sa otočiť späť!!!
Nebezpečné miesta sú všeobecne v blízkosti hrebeňov, nerovnomerných kolmých hangoch a žľaboch s naviatym snehom. Pri nich treba zohľadniť nadmorskú výšku a expozíciu.

Vedľa lavínového nebezpečenstva treba zohľadniť aj iné nebezpečia: pád, odtrh záveja, ľadovcové trhliny, pád ľadu a skál, extémne žiarenie, alebo mráz.
Ľudský faktor je bez debaty ďalší faktor a hrá jednu z hlavných úloh, pretože cieľ sa má plánovať podľa možností a schopností všetkých členov skupiny. To čo sa dá v dvoch alebo menších skupinkách, môže byť pri väčšej skupine - hneď od začiatku pri organizovaní - skoro nemožné. Vždy sa cieľ prispôsobuje najslabšiemu v skupine. Aby sa túra ozaj podarila, je dobré vedieť motiváciu členov skupiny. Ctižiadostivý a výkonnostný jedinci sa určite nebezpečiu nevyhnú, naproti tomu opatrný a pôžitkársky to budú mať jednoduchšie. Zmiešané skupiny to harmonicky asi nezvládnu, ale len takýto rýchly pohľad ukazuje, že jednoduchšie je ísť s niekym, koho poznám.

Rámcové faktory, podmienky, počasie a skupina už poznáme, tak si môžme vybrať cieľ. Pri výbere cieľa sa orientujeme pomocou týchto dvoch otázok:
1. Aké sú všetky riziká na dosiahnutie cieľa?
2. Je cieľ dosiahnutelný našou skupinou?
Na zodpovedanie týchto otázok platí niekoľko detailných otázok k terénu. Plánovaná cesta sa rozdelí na etapy a pomocou presnej mapy je presne posúdená. Takto sa prisúdia ceste kľúčové miesta ( expozícia, obtiažnosti,...) Časový plán je ďalši samozrejmý krok.
Používanie plánovacích formulárov v spojení s mapou a sprievodcom sú základom perfektne naplánovanej túry.
Toto celé plánovanie je aj o určitej spotrebe času. Ak nám merítkom bude túra, bezpečná a plná pôžitku, tak sa tá spotreba vyplatí.

Pekné video na túto tému nájdete na portály The North Face. Hneď na začiatku odporúčam zvoliť si jeden z troch jazykov, ktorý ovládate najlepšie a počas sledovania si urobiť testy. Koľkokrát ste správne odpovedali?

Lezenie: Nity VS. Zakladače

Na nemeckých lezeckých portáloch sa nedávno objavil rozhovor s mladým nemeckym lezcom. Patrick Matros sa rozhodol pustiť v lezení tradičným spôsobom a urobil prváč bez toho aby do cesty osadil nity. Cesta sa volá Archon a jej autor a hneď aj opakovateľ jej dali klasifikáciu 8b!

Keďže sám osobne mám sympatie k tomuto štýlu lezenia a filozofia "Clean Climbing", ktorú vo svojích knihách definoval otec firmy Black Diamond, Yvon Chouinard, preložil som rozhovor s mladým nemcom. Poskytol ho portálu klettern.de. Pýtali sa ho tam aj na také somariny, že čo robí keď nelezie a aké filmy má rád a blablabla....Tak to som neprekladal. Tiež si myslím, že otázka nitov, ich osadzovania, je tiež pretriasanou témou aj v okolí Košíc. Jeho vyjadrenia aj k projektu takej cesty možu trochu rozšíriť obzor aj iným lezcom. Teda, že nie len to sa dá liezť, kde sú nity. A že nie všetko čo leziem po vlastných istítkach je automaticky on-sight.

-         Patrick, urobil si vo Frankenjure prvovýstup. Čo je to za cesta a kedy si ju vyliezol?

-         6. novembra  som v masíve „Circus Maximus“, centre Frankenjury, vyliezol cestu v 10 stupni obtiažnosti, ktorú som si odistil friendami a čokmi, teda mobilnými istiacimi prostriedkami. Obtiažnosť je porovnatelná so všetkými cestami tohto charakteru a ich pravidlami: umiestnenie istenia počas lezenia, žiadne dopredu umiestnené istítka. Samozrejme jej obtiažnosť je len môj návrh. Alexander Megos, ktorý túto cestu zopakoval, jej obtiažnosť potvrdil. Takto sa cesta Archon stala najťažšou clean climb-cestou vo Frankenjure.

-         Cestu si nazval Archon, prečo?

-         Bola to počítačová hra, šach, druhej generácie. Každý, komu „Commodore 64“ niečo hovorí, tak si určite spomenie. Stratégia a boj zblízka sú v tej hre, takisto ako aj v mojej ceste.

-         Ako dlho si na tejto ceste pracoval, až kým sa ti podaril prvovýstup?

-         Chodil som tam niekoľko mesiacov. Často mi počasie urobilo škrt cez rozpočet. Až teraz, počas chladných jesenných dní som mal ideálne podmienky.

-         Ako k tomu došlo?

-         Hľadal som výzvu v mojej domovskej oblasti. Opakoval som niekoľko ciest, napríklad legendárnu Luftballondach od Kurta Alberta. Cestu Magnet som preliezol takisto clean. Výzvou pre mňa bolo niečo iné: prvovýstup cesty štýlom clean climb, blízko osobného výkonnostného limitu, kompletne bez nitov, keď je nemožné komfortné umiestnenie a testovanie istítok.

-         Teda ešte raz, prečo teda bez nitov?

-         Na to mám viacero dôvodov. Stále ma fascinovala táto forma lezenia. V horách som takto liezol často, ale lezenie na limit fyzických hraníc je v horách ťažko praktizovatelné. Inšpiroval som sa návštevami v lezeckých oblastiach ako je Boulder Canyon a Eldorado v Coloráde, alebo Mount Arapiles v Austrálii, . Tam sa stále mnoho ciest, aj ťažkých lezie po vlastných istítkach, clean. Vo Frankenjure sa takto stále liezlo, je to ale okrajová disciplína. Je to jednoducho historicky dané, vápenec sa tu v Jure dá len veľmi ťažko odistiť čokmi a friendami. Cez to všetko je to možné, veď to dokázal aj Wolfgang Güllich keď v 1987 preliezol týmto štýlom cestu R.I.P.. Nechcem sa tu hrať na niekoho, kto udáva trend. Mne išlo hlavne o realizáciu osobných cieľov. Okrem iného sa vo Frankenjure rozpútala horúca diskusia ohľadom doistenia ciest. Moje posolstvo je jasné: úctivé zachádzanie so skalou stojí pred osobnými manierami a konzumnou orientáciou. Počas môjho projektu som do Archonu mohol zasadiť stovky nitov. To ale prosím vás neznamená, že mám celkovo niečo proti takýmto prvovýstupom. Veď existujú stále super cesty! Momentálne ale zamestnáva moju myseľ niečo prehnané.

-         Je táto cesta nebezpečná? Veď normálne sa v tejto obtiažnosti nevyskytujú cesty, ktoré sa daju ľahko odistiť.

-         Cesta so sebou prináša možné nebezpečie, ale to je pri tomto štýle normálne. Každý musí odhadnúť svoje kondičné a psychické hranice a ako ďaleko sa odváži ísť. Istenie by malo byť komplexné, potrebujete skúsenosti so zakladaním istenia. Každé istenie musí držať, inak letíte až na zem. 

     Tak a tu je odkaz na galériu mladého lezca. Môžte si pozrieť fotky cesty a oblasti. Samozrejme nechýbajú fotky legendárnej Action Direct.

Poistenie Alpenverein I.

Tentokrát som si posvietil na členské OEAV (Rakúskeho Alpského zväzu). Vygúglil som si všetkých možných zástupcov na Slovensku a v Čechách. Porovnal som ich s členským v Rakúsku a pre istotu som im aj zavolal.

Výsledok je rovnaký, ako test potravín predávaných v tom istom obchodnom reťazci u nás a v zahraničí. Teda členské v Rakúsku je lacnejšie ako u nás = kečup predávaný v Bille je takisto lacnejší v Rakúsku ako u nás. Čo sa týka členského, vyjadrenie predsedu Sektion Innsbruck, ktorá spolupracuje s cestovkou Rokošport je to preto, lebo vraj majú zvýšené náklady na prevod členského do Rakúska + chod kancelárie .... Urobte si názor sami. Len podotýkam, členovia Sekcie Innsbruck majú aj množstvo iných výhod, ktoré Rokošport neponúka a stále dokážu byť podstatne lacnejší.

Kečup v Bille má v sebe viac paradajok. U nás menej ale zato viac jabĺk! Tu narážam na poslednú vetu v predošlom odstavci. Poistenie v UNIQUA je síce super a jedinečné, ale kartičku ktorú dostanem, nie je len o poistení. Takže členovia v Rakúsku majú aj iné výhody, ktoré my nedostávame. Je síce pravda, že kto sa stane členom na Slovensku, nie je členom rakúskeho klubu a dostáva iné výhody, napr. Rokošport ponúka zľavy na ich zájazdy.

Vytvoril som taký mini prehľad poskytovateľov členstva=poistenia v OEAV u nás. Pozrite si ho a urobte si sami úsudok. Na konci nájdete hitparádu. Ten najdrahší je TOP 1. Na poslednom mieste je nie najhorší, ale najlacnejší a snaži sa byť férový je pod pracovným názvom uvedený AV KE, skúste si tipnúť kto to je :)

ROKOŠPORT

Kategória	obnovenie členstva	nové členstvo*
A-členstvo dospelý muž alebo dospelá žena v produktívnom veku roč. 1952 - 1986	57,00 €	60,00 €

AV IBK

A-členstvo dospelý muž alebo dospelá žena v produktívnom veku roč. 1952 - 1986	52,00 €
Členské pre zahraničných členov ( + 4 €, poštovné !)	56,00 €

NAMCHE PRAHA

A-členstvo dospelý muž alebo dospelá žena v produktívnom veku roč. 1952 - 1986

59,90 €

ALPY PRAHA

A-členstvo dospelý muž alebo dospelá žena v produktívnom veku roč. 1952 - 1986

60,31 €

HORY.SK

A-členstvo dospelý muž alebo dospelá žena v produktívnom veku roč. 1952 - 1986

58 €

Edelweiss.sk

A-členstvo dospelý muž alebo dospelá žena v produktívnom veku roč. 1952 - 1986

54€

Yaksteam

A-členstvo dospelý muž alebo dospelá žena v produktívnom veku roč. 1952 - 1986

56 €

Aktive Planet

A-členstvo dospelý muž alebo dospelá žena v produktívnom veku roč. 1952 - 1986

56,50 €

 
HITPARADA

1.     Alpy

2.     Rokošport

3.     Namche

4.     Hory.sk

5.     Aktive Planet

6.     Ibk, Yaksteam

7.     Edelweiss

8.     AV KE

Lavínový vyhľadávač a mobil v jednom vrecku. Áno či nie? Časť II. Test

Článok o tom, že mobil môže ovplyvniť lavínový vyhľadávač natoľko zaujal kamarátov, že sme sa rozhodli vyskúšať to. Dalibor, profesionál v obore elektrika a rádio, teda všetko čo s tým súvisí tvoril dozor nad testom. Miesto sme vybrali tak, aby bolo čo najrušivejšie. Dolná stanica vleku na Červenom brehu v Košiciach bolo vcelku ideálne. Množstvo kovu naokolo plus priamo pod elektrickým vedením, neďaleko trafostanice. V praxi samozrejme skoro nereálne, žeby si niekto vybral také miesto na lyžiarsku túru. Nám však šlo zistiť, nakoľko je lavínový vyhľadávač ovplyvnitelný okolím. No a tu sú podrobnosti:  

Test 1

Hľadanie:                                Vysielanie:

a) Tracker	Ortovox F1 + Nokia	OK
b) Stubai DSP	Ortovox F1 + Nokia	OK
c) Tracker	Arva + Nokia, Sony, Samsung ...	OK

Priebeh: Ortovox F1 sme zapli do módu vysielanie ( teda zasypaný jedinec) a naň sme dali zapnutý mobil. A v pohode. Našiel ho každý vyhľadávač. V kroku c) sme na F1 nahádzali skoro všetky mobily, na ktoré sme si vzájomne volali. Pre väčšiu rušivosť sme pridali aj termosku. A zasa v pohode. Rušenie mobilom vyhľadávača, ktorý je zasypaný sa nepotvrdila.

Test 2

Hľadanie:                                Vysielanie:

a) Tracker + Nokia	Ortovox F1	Bad
b) Arva + Sony	Ortovox F1	Bad
c) Stubai DSP + Samsung	Ortovox F1	Bad
d) Barryvox + Sony	Ortovox F1	Bad

Priebeh: Tento test bol opakom toho prvého. V praxi síce skoro nepravdepodobnej situácie. Vyhľadávač, ktorý prijma (teda hľadá zasypaného) bol v priamom kontakte s mobilom. V každom kroku potvrdené rušenie. Teda ani raz vyhľadávač nenašiel F1!

Aby to bolo zaujímavejšie, vymenili sme mobil za termosku a znova to isté. Teda nešlo ani o signál, alebo príjem mobilu, ale o materiál. Kov v bezprostrednej blízkosti lavínového vyhľadávača zapnutého na mód hľadanie ruší signál a znemožňuje hľadanie!

Test 3

Hľadanie:                                Vysielanie:

a) Tracker	Ortovox F1 + Trafo	OK
b) Arva	Ortovox F1 + Trafo	OK
c) Stubai DSP	Ortovox F1 + trafo	OK

Priebeh: Tento test bol inšpirovaný článkom na Bergrettung.at, že trafostanica lanovky môže ovplyvniť hľadanie zasypaného. Ortovox F1 sme umiestnili priamo pod trafo vysokého napätia. Všetky tri vyhľadávače ho našli rovnako rýchlo.

Ak by sme to mali nejako zhrnúť, tak asi netreba robiť paniku, čo s mobilom. Ak ho budete nosiť v hrudnom vrecku, hneď s vyhľadávačom. Určite vás v prípade zasypania nájdu. Treba vedieť, že by ste v prípade hľadania nemali mať v tej istej ruke niečo kovové. Čo sa týka snowboardistov, ich vystužené rukavice by nemali robiť problém, lebo väčšinou sú vystužené plastom. Ale preistotu sa presvečte, že je to tak.

No a keď už beriete mobil so sebou, tak si tam uložte všetky čísla v prípade pomoci.

Koho táto vec zaujíma, pripájam link na študovanie a tabuľku, kde si môžte nájsť svoj prístroj.

Linky: http://www.alpy4000.cz/kalendar-akci-info-fotogalerie.php?clanek=189-test-lavinovych-pristroju---slovensko-2011---vyhodnoceni

Lavínový vyhľadávač a mobil v jednom vrecku. Áno či nie?

Martin poslal zaujímavý článok z portálu SME.sk o tom, že mobil by sa nemal nosiť spolu s lavínovým vyhľadávačom v jednom vrecku. V článku je pripojené aj video, kde člen horskej služby hovorí o ich teste a výsledku. Tiež ma to zaujalo a pozrel som si čo o tom píšu nemci a rakúšania. V tomto majú určite viac skúseností. Ich pozorovania som pre Vás preložil a zhrnul do môjho blogu.

V princípe sa dá povedať, že je to tak. Mobil a lavínový vyhľadávač do jedného vrecka nepatria pretože:

1. -lavínový vyhľadávač sa vždy pripína na telo! ( lavína dokáže telo vyzliecť, tým pádom by ste vyhľadávač stratili a nebolo by možné nájsť – našla by sa akurát bunda), 
2. -všety zapnuté elektronické prístroje (vysielačka, mobil, vyhľadávač,GPS) sa viacmenej ovplyvňujú. Vysielajú a príjmajú signály. To znamená, že pre modus „Vyhľadávanie“ môže iný zapnutý elektronický prístroj, ktorý je v bezprostrednej blízkosti, ovplyvniť hľadanie. Napríklad tak, že váš vyhľadávač nedostane presné informácie o viacerých zasypaných, alebo na presné určenie zasypaného v okolí 2-3 metre, to začne ukazovať 0,5 až veeeľmi veľa metrov.
3. -vyhľadávač v moduse „Vyhľadávanie“ v bezprostrednej blízkosti pri zapnutom mobile spotrebuje až o 20% viac energie! Síce neviem si predstaviť toho, kto v jednej ruke drží vyhľadávač a pod ním má zapnutý mobil, ale aj iné veci sa dejú na tomto svete J
4. -a čo ešte môže ovplyvniť vyhľadávač je počasie. Napríklad blížiaca sa búrka, teda elektronické výboje v atmosfére. Zdravý rozum ale vie, že v zime asi hromy, blesky nie sú veľmi pravdepodobné. Jedine trafo z lanovky, by mohlo ovplivniť hľadanie. Ale to je o niečom inom, keďže sa jedná o lavínu na zjazdovke.
5. -odporúčania alpských zväzov sú : DAV 40m a OEAV 40 cm minimálna vzdialenosť medzi mobilom a lavínovým vyhľadávačom. Pri tých nemcoch to nie je preklep, ozaj uvádzajú 40 metrov!

Takže fázit celej veci: Ak začne hľadať v lavíne, ihneď vypnite mobil ( svoj aj v okruhu ca. 40 m) . A hlavne ešte pred sezónou skialpinistických výletov si to natrénujte s kamarátmi. Po takom mrazivom tréningu varené vínko lepšie chutí J

Pripájam linky: http://www.gipfeltreffen.at/showthread.php?t=828  , http://www.avalanche-center.org/store/manuals/ortovox-s1-D.pdf, http://www.freeskiers.net/community/showthread.php?t=4880, http://www.alpenverein.at/weitwanderer/Home/News/2006_01_14_62623946_name.php, http://www.bergrettung.at/uploads/media/BR-tirol14_09.pdf

    

Najťažšia viacdĺžkova cesta v Británii

A jej zatiaľ jediné opakovanie nemohol urobiť nikto iný ako Dave Macleod. Jedine škóta a jedine Dava napadne takíto projekt. Prikladám krátke sumárum jeho blogu, ktoré som ako tak preložil. No a samozrejme originál článok. Už len tie fotky stoja zato si to pozrieť.
"Cesta Longhope bola prvý krát technicky prelezená Edom Drummondom a Oliverom Hillom v 1970. Po jej včerajšom prelezení som dvojnásobne obnovil rešpekt lezcom, ktorí v tej dobe liezli nevynitované cesty. V tejto ceste strávili 7 dní, spali v hamakoch, alebo veľkých trhlinách plných vtáčieho trusu.

Oliver Hill mi v 2006 poslal mail, kde vyznačil originálnu líniu cesty, ktorá čaká na voľný prelez a bola by super ťažkou cestou po zakladačoch. Bola by logickým vyústením progresu z krátkych ciest E10 a E11 posledných rokov. Väčšina najťažších svetových viacdĺžkových ciest obtiažnosti 8b, alebo viac sú odistené borhákmi. Oliver bol zato, aby som v Longhope takisto osadil nity, urobiť možný jej voľný prelez. Môj nápad bol ale preliezť super ťažkú dlhú cestu, ktorá je špinavá, s voľnými blokmi za jedeň – najčistejšim možným spôsobom. To je absolútne to, o čom je lezenie na škótskych morských útesoch.

Množstvo šoférovania do Orkney a späť, množstvo dní čistenia cesty a množstvo pokusov skúšania lezeckých krokov. Dva pokusy zdola a on-sight spodnej dĺžky s Michaelom Tweedleym a Donaldom Kingom.

Najväčší problém cesty bol preliezť ju za jeden deň. Poznal som kľúčovú dĺžku, 65 metrov dlhá a okolo 8b s niekoľkými dlhými odlezmi je 90% môjho limitu. Ale dokážem liezť prvých 400 metrov bez straty10% sily v mojich rukách? Keby si mal Gilotínovú dĺžku pred kľúčovým miestom, odpoveď by skoro isto bola NIE! Keby tá dĺžka bola 8a+ alebo nech aj 8b po zakladačoch, bolo by to fajn. Ale ja som  vedel, že jednoducho nebudem mať energiu ťahať tie mikrolišty.

......"

Ako sa to celé skončí už viete, keďže to Dave píše hneď na začiatku. Mne osobne imponuje jeho lezecká filozofia a spôsob myslenia pri jeho projektoch. No a tú časť, ktorú som už neprekladal je o tom, aké pre takého lezca tohto formátu je dôležité nielen tréning, strava, perfektné podmienky. Ale aj partner a možnosti. Mix toho všetkého dokopy v správnych pomeroch vytvára prvý voľný prelez cesty Longhope Direct 8b+, 400 metrov. 

Ako liezť na stene a pri tom sa zlepšovať I.

Asi najdôležitejšie je si hneď na začiatku uvedomiť, že je obrovský rozdiel medzi "jednoducho si ísť zaliezť" a "ísť trénovať".

V nasledujúcich krokoch sa musíme naučiť, nie len nejako liezť cesty, ktoré tak, či onak prejdem, ale aj skúšať cesty s väčšimi intenzitami. Tu vstupujeme do projektu, v ktorom určite 5-7 krát odvisneme a nie každý krok pochopíme na prvý krát. Ide pritom nie len o silu, ale o techniku a mentálnu vyzretosť. Pritom sa musíme naučiť, vedieť cestu a kroky naspamäť. Kto si nevie spomenúť na kroky, musí ich stále korigovať, dostane sa do akejsi „krokovej zápchy“, a z toho bude pomalý a nerytmický. Nasledovne bude visieť dlhšie na chytoch a strácať pritom silu. Jasné, neee?

Rozohriatie sa ( asi 10 minút):

Zopár všeobecných strečingových cvičení pred lezením by malo patriť k začiatku každého tréningu. Pomalé bouldrovanie k tomu patrí takisto.

Progresívne rozliezanie sa (približne 30 minút):

V približne troch cestách, ktoré vieš bez problémov vyliezť, by si sa mal rozohriať. Postupne sa približuj tvojmu on-sight maximu. Poslednú cestu by si mal vyliezť tak, že cítiš pumpovanie v predlaktiach.Pauzy medzi cestami by mali byť postačujúce na výmenu sa s tvojim partnerom. 5 až 6 minút je maximum na jednu cestu.

Lezenie projektu ( približne 90 minút):

Nájdi si cestu, ktorá je o 2,5 stupňa otiažnosti ťažšia ako tvoje RP ( napr. kto lezie 5+ vyhľadá si projekt 7-, alebo kto má on-sight 6+ ide na 7/7+,7 ide na 8-/8, ....). Len ten, kto skúša dynamický intenzívny nárast, sa čomusi priučí. A to mentálne, fyzicky a kondične. Nerozumej pod týmito cestami lezenie ako také, ale tréning v mentálnej a taktickej rovine ( to by malo pomôcť aj pri motivačných problémoch).
Skúšaj túto cestu, teda všetky jej pasáže od začiatku až po koniec preliezť. Uč sa naspamäť všetky jej kroky a pohyby. Snaž sa ich čo najlepšie zapamätať. Len ten, kto dostatočne často opakuje kroky na stene až do bezchybného prevedenia, ich dokaže automatizovať a využívať aj v iných cestách.
Pauza v takom projekte je približne 30 minút, kedy tvoj partner skúša svoj projekt. Počas nej by si si mal oddýchnuť dostatočne na to, aby si sa pustil do druhého opakovania.

Ukončenie:

Najlepšie ukončenie je pohodové dolezenie asi dvoch jednoduchých ciest. Krátka gymnastika a strečing takisto neuškodia, ako aj pivko s parťakmi po stene :) 

MTB Hrebeňovka Čergov 2010

Leto 2010 bolo pre mňa viac bajkové ako lezecké. Aj preto, že som mal nový stroj, ktorý si neviem doteraz vynachváliť. Lappierre Zesty mi sekol presne ako šerbeľ na riť. Pohodlný full, ktorý splňa na 100%, čo očakavam od bajkovania. Do vrchu sa netrápiť a z kopca mať pôžitok.
Tak som jazdil po Bankove hore dole, s pretekármi a nepretekármi, po suchom a po mokrom... Až Bankov začal byť rutinou. Raz som si spomenul na jeden rozhovor s Fernetom, ako si pochvaľoval hrebeňovku Čergova. On ju stihol za pol dňa a poobede šiel ešte vybajkovať na Branisko. Som si vtedy dačo pomyslel. Ale hneď ma upozornil na to, že je to náročná bajkovačka. No to už len potvrdilo to, čo som si myslel, zasa mudruje.
Plán bol teda jasný. Na FB som vytvoril udalosť, ktorú som predstavil ako easy jazda na dva dni, hrebeňovka + 2. deň dojazd do Kysaku.

Keď sa niekto pozrie na obrázky hore, tak len musí súhlasiť, že to je easy,neee. Súhlasili aj účastníci, Lucia, Dalibor, Tibor, Epi a Lukáš. Odchod z Košíc bol teda sobotu o 10tej ráno, aby sme boli na obed v Lipanoch. Lukáš ako jediný z nás, mal už časť tej trasy prejdenú. Tak po úvodnom pive sa dal na čelo, doviesť nás na hrebeň kopcov. Podarilo sa. Bajky sme dotlačili na hrebeňovku. Doslova, lebo nosiť ich v tom kopčisku bolo nemožné. Boli takí, ktorí z toho pôžitok nemali, ale vychutnali si potom výhľad na Belianske a Vysoké Tatry. 

No a konečne teraz začíname jazdiť. Hovorím teraz za seba. Po sedlo Priehyby to bolo mega super. Tiahle single, bez akýchkoľvek technických pasáží, väčšinou dole. Hneď na to krátko prudšie dokopca a zasa tiahly zjazd. Striedanie pečúceho slnka na horských lúkach s chládkom v lese. Až som zistil, že som v predu sám a ostatní zostali dakde za mnou. No nič, počkám ich a aspoň nafotím každého jedného, ako zjazduje.

Keď mi už ruka išla odpadnúť a nikde sa nikto neukazoval, začal som tušiť zlé veci. Bohužiaľ sa potvrdili. Lucia sa pri jednom zjazde vysypala rovno na šotolinu a nepekne si rozdrela lakeť. Musím pochváliť Lukáša, ktorý jej ranu hneď na mieste ošetril. Kým som sa tam objavil ja, už vlastne bolo povšetkom. Dalibor jej zošruboval dokopy rajdy a mohli sme pokračovať. Zvyšok cesty som teda šiel spolu na konci s Luciou, ktorá si to už tak s krvavým lakťom a bolesťami nemohla veľmi užiť. Tak aspoň zostavalo viac času obzerať sa po okolí.

Vytlačenie bajkov zo sedla Priehyba a posledná etapa dňa dala asi najviac zabrať Tibimu a hlavne Epimu. Tá z neho dostala aj najposlednejšie časti rezervy energie, ktoré sú napríklad potrebné na reč a minimálnu komunikáciu. Dôkaz tohto tvrdenia je počet objednaného jedla a piva naraz, ktoré si dal na chate Čergov :) 

Po noci strávenej na chate nás čakal zjazd do civilizácie. Kedže sme sa cestou trochu potrúsili, meeting point bol motorest pri Veľkom Šariši. Pre zopár jazdcov to bol aj finish point. Ja s Daliborom, sme predsa len pokračovali ďalej. Krížom cez lesy smer Kvašná Voda a Radatice, stále po turistickej značke sme sa blížili ku Kysaku. Až niekde nad ním sme sa stratili. Teda ja vravím, že sme boli dobre, to len značka sa stratila. Ale aj to sa skončilo dobre a v pohode sme došli do Kysaku, kde sme hneď naskakovali na vlak.

Veľký výkon podala Lucia, ktorá dva dni bajkovala prakticky s jednou rukou. Epi a Tibor so mnou potom nejaký čas nešli na bajk ?!? Ale už sme zasa kamoši :) 

Všetko teda dobre skončilo a dakedy treba priznať, že ten Fernet má občas pravdu.