piatok 16. decembra 2011

Skialpinizmus na zjazdovke

Zimy bez snehu nútia vyznavačov skialpinizmu vychutnávať si svoj šport len na umelo vysnežených zjazdovkách. Tým sa dostávajú do kolíznych situácii nie len s lyžiarmi a snowboardistami v stredisku, ale aj so strediskom samotným. Tento problém je minimálne celoeurópsky, keďže aj také krajiny ako Nemecko a Rakúsko nedokázalo počas rokov nájsť jednoznačné riešenie, ktoré by bolo aj právne podchytené. Organizácie stojace za lyžiarskymi strediskami sa teda len akosi dohadujú ak nie priamo hašteria s organizáciami stojacimi za skialpinistami. Chválitebné ale je snaha oboch nájsť strednú cestu.
Body na ktorých sa asi najviac dostávajú do konfliktu sú stále tie isté:

  • Po skončení prevádzkovej doby strediska, znemožňujú skialpinisti úpravú tratí. Čerstvo upravená trať, ktorá je rozjazdená v noci zamrzne a je tým pádom znehodnotená.
  • Výšľap v strede zjazdovky môže byť nebezpečný počas dňa, kedy môže dôsť ku kolízii s lyžiarmi. Tí totíž nerátajú s niekym na kopci v protismere.
  • Parkovanie, predovšetkým počas hodín, kedy stredisko ešte nie je v prevádzke, môže sťažiť prácu personálu.
Strediská reagujú rôzne. Buď sú pre skialpinistov uzavreté úplne, alebo vyhradia časy, poprípade trate, kadiaľ možno vystupovať hore. Takisto je to s parkoviskami. Poplatok pre skialpinistov by mal prispieť stredisku, napríklad vo vyznačení zjazdoviek značkami, ktoré upozorňujú na skialpinistov v protismere. Strediská sú totiž zodpovedné za svojich návštevníkov a musia sa chrániť pred možnou zrážkou a zranením sa návštevníka na trati. Napríklad v Korutánsku je to momentálne 5 ,-Euro. 

Alpenverein v Rakúsku a Nemecku vydal pre svojich členov 10 pravidiel, ako postupovať pri túrach v lyžiarskom stredisku:

Rakúsko
  1. Rešpektovať výstražné znamenia a lokálne pravidlá.
  2. Pri úprave zjazdovky ratrakmi, alebo odstrelom lavín môže dôjsť k životu nebezpečným situáciám. Preto môžu byť zjazdovky z bezpečnostných dôvodov na čas uzavreté.
  3. Postupovať len po kraji zjazdovky a za sebou.
  4. Zjazdovky križovať len na prehľadnom mieste a s dostatočným odstupom.
  5. Čerstvo upravené zjazdovky zlyžovávať len po kraji. Zmrznuté stopy počas noci výrazne ovplivńujú kvalitu zjazdoviek.
  6. Zjazdovku opustiť do 22:30, alebo v iný čas stanovený strediskom.
  7. Byť viditelný. Počas noci, alebo zlej viditelnosi používať čelovú lampu, reflexné doplnky,...
  8. Ak je zjazdovka označená na skialp, len tú využívať.
  9. Zákaz brať so sebou psov.
  10. Používať vyhradené parkoviská a akceptovať parkovací poplatok.
Nemecko:
  1. Skialp na zjazdovke (cháp výšľap a zjazd) je na vlastné riziko a zodpovednosť.
  2. Výstup hore zjazdovkou len po okraji zjazdovky(pravidlo FIS č. 7) za sebou. Dávať si pozor na prevádzku strediska.
  3. Zvýšená opatrnosť pri strmších, neprehľadných a zúžených miestach.  Nekrižovať zjazdovku v neprehľadnom úseku.
  4. Zákaz vstupu na uzavretú zjazdovku. Rešpektovať značenia a výstrahy.
  5. Zvýšená opatrnosť pri upravovaní tratí ratrakmi. Predovšetkým pri navýjakovaní.
  6. Čerstvo upravenú trať zchádzať len po okraji.
  7. Zákaz vstupu pri odstrele lavín.
  8. Na túru sa vybrať len pri dostatočnej snehovej pokrívke. Zamedziť škodám na rastlinách o pôdnom podloží.
  9. Brať ohľad na divokú zver. Tá môže byť počas zotmenia citlivejšie vyrušená. Zákaz brať psov so sebou.
  10. Rešpektovať parkovacie plochy a poplatky. Prichádzať s ohľadom na životné prostredie.
       Doplnok: Počas tmy a zlej viditelnosti nosiť čelovú lampy a reflexné prvky.

Táto téma je určite zaujímavá aj v našich zemepisných šírkach. Určite to stojí na zváženie a pohľad z oboch strán. V princípe používanie zdravého rozumu je v tomto prípade namieste, ako rešpektovanie sa navzájom.

Prikladám linky, ak by mal niekto o danú problematiku záujem:
skitouren_auf_pisten_2008



streda 14. decembra 2011

Pred skialpovou túrou II.


Prikladám poučne a vtipne pripravené video. Najzakladnejšie veci potrebné nie len pre skialpinistov. Ozaj, koľkí z vás, čo chodíte liezť v zime do Tatier si nosíte so sebou aj lavínovú výbavu?

pondelok 12. decembra 2011

Rocker




S príchodom ďalšej zimy som pre vás upravil článok pojednávajúci o momentálnej revolúcii v lyžiarskom športe-Rocker.

Lyže Rocker, čo to vlastne je? Pre koho sa vlastne hodia a do akých podmienok? Keď sa na to opýtate výrobcov, tak vám dajú rozdielne odpovede. Táto technológia, vlastne geometria je prevzatá od snowboardu, kde je už dávno známa.

Podstatný pre tento typ lyže je predpnutie. Pri klasických carvingových lyžiach je výrazne zdvihnuté, kontaktné body ležia na snehu vpredu a vzadu. Agresivita lyže je vysoká. Pri lyži Full-Rocker je to naopak: dá sa hovoriť skoro o negatívnom predpnutí. Tip a Tail ( teda predok a zad ) sú vyhnuté hore a stred leží skoro na ploche. Kontaktné body sú viac posunuté k stredu lyže. Agresivita lyže sa pri tom znižuje. Rocker, ktorý má predpnutie, tak šírka a geometria robia niekoľko podtypov tohto druhu.

“Rocker v rôznych typoch, je lyža, ktorá sa vpredu “trasie”, hovorí produktový manager Mountain Wave Markus Steinke, “kontaktný bod je presunutý výrazne k stredu lyže. Teda pri priamej jazde je na snehu len časť v strede lyže”. Riaditeľ pre Business UnitAlpin Ski&Binding Atomic Herbert Buchstein doplňuje,” Kontaktná plocha súvisí so silou Rockera. Čí silnejší a dlhší je Rocker, tým kratšia kontaktná plocha.”

Rocker sa všade nevolá Rocker. “Kästle nenazýva túto technológiu ako Rocker, keďže existuje množstvo interpretácií. My hovoríme o “Early Rise” , pretože u nás sa jedná predovšetkým o technológiu prednej časti lyže,” vysvetľuje riaditeľ Kästle Siegfried Rumpfhuber. K2 volá Rocker ako “Baseline-Technologie”. Christian Lutz z firmy Fischer vraví, “ Rozlišujeme tri rôzne druhy, ktoré vedľa rôznej kontaktnej dížke majú rozdielnu geometriu prednej časti. Freeski, All-Mountain a Tour.” Firma Elan je podobnej teórie, akurát Resort-Rocker sa delí na Jib- a Backcountry Model. Völkl má Full Rocker, Tip Rocker a Tip- a Tail Rocker, Atomic hovorí o Adaptive alebo Powder Rocker, K2 Speed-, All Teirrain a Catch Free Rocker.

Full Rocker je lyža zo zvýšeným zdvihom v prednej a zadnej časti, kombinovaná s relatívne slabým alebo žiadnym predpnutím. Pre Park Riderov a Jibbing sú v niekoľkých verziách výrazne zvýšené. Powder Rocker sa popri týchto vlastnostiach odlišujú svojou šírkou. Markus Steinke z Mountain Wave, “Model Diplomat má okrem Tip- a Tail Rocker 104 mm pod viazaním, tzv. zbraň do voľného terénu, ktorá nemá skoro žiadne predpnutie. Model Wanted, najširší u nás má 125 mm, bez predpnutia a vysoko zahnutý.” S týmto typom Rockera ale nie je žiaden pôžitok jazda na zjazdovke. “Čím viac chcem jazdiť off-piste tým viac rastie podiel typ Rocker oproti predpnutiu. Ale aj predpnutie má pri týchto lyžiach zmysel. Čím viac predpnutia, čím menej Tip- a Tail Rocker, čím užšie pod viazaním tým viac sa Full Rocker mení na Allrounder.”

Allrounder je Tip Rocker, ktorý má predpnutie. V tomto segmente sa zjavujú veľké množstvá podtypov: All Mountain ( tak trochu viac Rocker), Skialpy ( len Tip Rocker, vyrobené z ľahkích materiálov), zjazdovky ( Speed Rocker, minimálne nadvihnutie) napríklad Salomon BBR, Elan Amphibio, K2 Rictor alebo Atomic BLackeye Ti na ktoré vsadili výrobcovia lyží. Lyže, ktoré majú ovládnuť trh.

Má Rocker vlastne zmysel? Výrobcovia samozrejme nie sú jednoznačný. Prevládajú dva názory,” Rocker alebo Early Rise má zmysel tam, kde sa jazdí vo voľnom teréne, hovorí Siegfried Rumpfhuber z Kästle a dodáva, podľa nás nemá zmysel na zjazdovke.” Mountain Wave a Elan zdieľajú názor, že pre dobrého jazdca na zjazdovke nemá zmysel lyža typu Rocker.

Atomic a K2 myslia úplne inak,”Rocker neprínáša žiadne negatíva. Prinášame celú lyžiarsku kolekciu s Rocker technológiou.”
Silné slová, ale čo hovoria neutrálni experti. Dr. Arne Göring, vedúci oddelenia pre zimné športy na Univerzite Uni Göttingen, porovnáva so zavedením Rockerov a vývojom lzžiarského trhu posledných rokov:”Dá sa to porovnať so zavedením carvingových lyží. Keď si spomeniem, čo tu za posledné roky bolo, tak inovácia Rocker určite nie je najhoršia. Musíme si uvedomiť, či sa to oplatí. Predovšetkým pre začiatočníkov, alebo príležitostných lyžiarov. Podľa mňa si športový lyžiar kúpi lyže Rocker ku svojim carvingovým lyžiam a až potom podľa podmienok sa rozhodne, ktoré použije. To tu máme aj pri iných športoch.”

štvrtok 1. decembra 2011

Pred skialpovou túrou

Veľa z nás je členom nejakého Alpenvereinu, ale nie každý si dokáže v pravidelnom magazíne aj niečo prečítať. Väčšinou je to asi o pekných obrázkoch. V poslednom čísle je aj článok od jedného mladého horského vodcu (osobne ho poznám, veselý típek) o plánovaní lyžiarskych túr. Zatial, čo čakáme na sneh, tak sa môžme trochu vzdelať. Prikladám svoj preklad tohto článku. Dole som potom pripojil veľmi pekne spracované video od nordfejsákov na presne tú istú tému. Dúfam, že si z toho niečo vyberiete:


Väčšina úrazov na horách sa dá spojiť s chybným, alebo nedostatočným plánovaním. Túry v zime sú všeobecne komplexné - riziká lavín, v spojení s mrazom a náhlym zotmením k tomu - preto platí, žiadne kompromisy v oblasti plánovania.

V prvom rade si treba ujasniť, že plánovanie nemusí trvať dlho! Dá sa povedať, že 15-20 minút trvá zhrnutie všetkých potrebných informácií.
S ktorým bodom pri plánovaní začať, je menej dôležité ako to, že na konci sa musia všetky aspekty zosúladiť. Počasie má v konečnom dôsledku najväčší vplyv na dosiahnutie cieľa, teda začneme týmto bodom:
Nasledujúce kritéria sú podstatné pri počasí - viditelnosť, zrážky, vietor, teplota a oblačnosť. Viditelnosť - ak kvôli hmle, sneženiu,... je obmedzená, alebo žiadna, bude kľúčovým kritériom pri výbere túry. Ak v teréne nemáme možnosť vidieť svahy a priľahlý terén, je samozrejme, že nie je možné dať adekvátny úsudok o podmienkach. Vtedy by sa mali túry plánovať v hraniciach lesa!
Ďalším aspektom na vznik lavín, je tiež aj pôžitkový aspekt ( čerstvý prašan, pow pow) je sneženie, alebo dážď. Pri vetre, respektíve pri jeho smere a sile, ide o nazberané masy naviateho snehu, rozdiel teplôt vzduchu a pocitovú teplotu. Teplota hraje dôležitú úlohu na posúdenie lavínového rizika.
Nakoniec si z predpovedi počasia pozrieme aj oblačnosť. Tá má konečný vplyv na viditelnosť a žiarenie.
Lavínovú situáciu najlepšie posúdime cez tieto tri body: lavínový stupeň, nebezpečné miesta, zrod nebezpečia! Lavínový stupeň je momentálna regionálna predpoveď miestnej služby z päťmiestnej stupnice. Tú by mal ovládať každý, kto ide do hôr a pohybuje sa mimo zabezpečených tratí, ciest a podľa toho sa aj správať. Za normálnych okolností v predpovedi nájdeme aj upozornenie na zvyšné dva body. Tieto informácie sú ešte doplnené vlastným pozorovaním a úsudkom, ktoré sú spracované na základoch vlastných vedomostí.
Zrod nebezpečia sa väčšinou redukuje do týchto bodov: kritická výška nového snehu! čerstvé nánosy nového naviateho snehu! nestabilné podložie starého, základového snehu! výrazné premočenie snehovej vrstvy, alebo prudké oteplenie snehovej vrstvy! v teréne to znamená zodpovedne reagovať. Teda v princípe úplne sa im vyhnút, alebo sa otočiť späť!!!
Nebezpečné miesta sú všeobecne v blízkosti hrebeňov, nerovnomerných kolmých hangoch a žľaboch s naviatym snehom. Pri nich treba zohľadniť nadmorskú výšku a expozíciu.

Vedľa lavínového nebezpečenstva treba zohľadniť aj iné nebezpečia: pád, odtrh záveja, ľadovcové trhliny, pád ľadu a skál, extémne žiarenie, alebo mráz.
Ľudský faktor je bez debaty ďalší faktor a hrá jednu z hlavných úloh, pretože cieľ sa má plánovať podľa možností a schopností všetkých členov skupiny. To čo sa dá v dvoch alebo menších skupinkách, môže byť pri väčšej skupine - hneď od začiatku pri organizovaní - skoro nemožné. Vždy sa cieľ prispôsobuje najslabšiemu v skupine. Aby sa túra ozaj podarila, je dobré vedieť motiváciu členov skupiny. Ctižiadostivý a výkonnostný jedinci sa určite nebezpečiu nevyhnú, naproti tomu opatrný a pôžitkársky to budú mať jednoduchšie. Zmiešané skupiny to harmonicky asi nezvládnu, ale len takýto rýchly pohľad ukazuje, že jednoduchšie je ísť s niekym, koho poznám.

Rámcové faktory, podmienky, počasie a skupina už poznáme, tak si môžme vybrať cieľ. Pri výbere cieľa sa orientujeme pomocou týchto dvoch otázok:
1. Aké sú všetky riziká na dosiahnutie cieľa?
2. Je cieľ dosiahnutelný našou skupinou?
Na zodpovedanie týchto otázok platí niekoľko detailných otázok k terénu. Plánovaná cesta sa rozdelí na etapy a pomocou presnej mapy je presne posúdená. Takto sa prisúdia ceste kľúčové miesta ( expozícia, obtiažnosti,...) Časový plán je ďalši samozrejmý krok.
Používanie plánovacích formulárov v spojení s mapou a sprievodcom sú základom perfektne naplánovanej túry.
Toto celé plánovanie je aj o určitej spotrebe času. Ak nám merítkom bude túra, bezpečná a plná pôžitku, tak sa tá spotreba vyplatí.

Pekné video na túto tému nájdete na portály The North Face. Hneď na začiatku odporúčam zvoliť si jeden z troch jazykov, ktorý ovládate najlepšie a počas sledovania si urobiť testy. Koľkokrát ste správne odpovedali?