"Cesta Longhope bola prvý krát technicky prelezená Edom Drummondom a Oliverom Hillom v 1970. Po jej včerajšom prelezení som dvojnásobne obnovil rešpekt lezcom, ktorí v tej dobe liezli nevynitované cesty. V tejto ceste strávili 7 dní, spali v hamakoch, alebo veľkých trhlinách plných vtáčieho trusu.
Oliver Hill mi v 2006 poslal mail, kde vyznačil originálnu líniu cesty, ktorá čaká na voľný prelez a bola by super ťažkou cestou po zakladačoch. Bola by logickým vyústením progresu z krátkych ciest E10 a E11 posledných rokov. Väčšina najťažších svetových viacdĺžkových ciest obtiažnosti 8b, alebo viac sú odistené borhákmi. Oliver bol zato, aby som v Longhope takisto osadil nity, urobiť možný jej voľný prelez. Môj nápad bol ale preliezť super ťažkú dlhú cestu, ktorá je špinavá, s voľnými blokmi za jedeň – najčistejšim možným spôsobom. To je absolútne to, o čom je lezenie na škótskych morských útesoch.
Množstvo šoférovania do Orkney a späť, množstvo dní čistenia cesty a množstvo pokusov skúšania lezeckých krokov. Dva pokusy zdola a on-sight spodnej dĺžky s Michaelom Tweedleym a Donaldom Kingom.
Najväčší problém cesty bol preliezť ju za jeden deň. Poznal som kľúčovú dĺžku, 65 metrov dlhá a okolo 8b s niekoľkými dlhými odlezmi je 90% môjho limitu. Ale dokážem liezť prvých 400 metrov bez straty10% sily v mojich rukách? Keby si mal Gilotínovú dĺžku pred kľúčovým miestom, odpoveď by skoro isto bola NIE! Keby tá dĺžka bola 8a+ alebo nech aj 8b po zakladačoch, bolo by to fajn. Ale ja som vedel, že jednoducho nebudem mať energiu ťahať tie mikrolišty.
......"
Ako sa to celé skončí už viete, keďže to Dave píše hneď na začiatku. Mne osobne imponuje jeho lezecká filozofia a spôsob myslenia pri jeho projektoch. No a tú časť, ktorú som už neprekladal je o tom, aké pre takého lezca tohto formátu je dôležité nielen tréning, strava, perfektné podmienky. Ale aj partner a možnosti. Mix toho všetkého dokopy v správnych pomeroch vytvára prvý voľný prelez cesty Longhope Direct 8b+, 400 metrov.
