nedeľa 12. februára 2012

Salomon BBR

Takže konečne som mal tu možnosť zajazdiť si na rokeroch. A to nie na hocjakých. Lyže BBR ešte ani neboli na trhu a už bolo oklo nich rušno. O žiadnej inej sa toľko nediskutovalo, nepísalo ako o najnovšom diele firmy Salomon. Podľa mňa máloktorá značka v nedávnej minulosti inovovala toľko, ako práve Salomon. Ich štýl dizajnu sa stal vodítkom pre ostatné firmy. Tentokrát spojenie dizajnu+novej lyže vyšlo úplne.
BBR je front rocker určený do voľného terénu. ALE! Na tejto freeridovej lyži sa dá bezproblémovo jazdiť na zjazdovke. Totiž správa sa ako slalomka. Konkrétne ja som mal 176cm dĺžku lyže a na zjazdovke sa správala ako 160ka slalomka. To, že špička brutálne vybruje nijako neuberalo zo stability jazdy. Lyže pevne držali stopu aj na tvrdej zjazdovke. Sendvičová technológia prosto nesklame. Pri prudšom, razantnejšom nasadení ale hneď spoznáte, že sa nejedná o vyslovene športovú vec typu WorlCup. Ale asi tažko nájdete na trhu stabilnejšie "lopaty", ktoré viete ozaj takto univerzálne využiť. Porovnávam podľa svojich Voelkl Mantra 184. 
Ovládateľnosť je mega jednoduchá. Keď som si myslel, že aké easy je to na Mantrách, tak BBR ich v tomto tromfli. Čo sa týka agresivity, tak sú určite pozadu. Ale keď ide človeku o zábavu a pôžitok z jazdenia, sú určite to pravé.
Ďalšia vec, ktorú si pri nich a asi aj ďalších rockeroch treba uvedomiť, je dĺžka lyže. Pre mňa, čo jazdím na cca. 180kach, bola dĺžka 176 krátka a verím tomu, že aj ďalší model 184 by bol len kompromis.
Salomonu sa podarila jedna parádna vec, ktorá zasadila mílnik do lyžiarskeho športu. 



  

nedeľa 5. februára 2012

Poistenie Alpenverein II.

Nedávno som na bouldrovke diskutoval o tom ako to je s Alpenvereinom. Jedna vec by ale mala byť jasná. Čím skôr sa poistím, tým skôr budem kľudnejšie spávať a nebudem sa starať, že čo a ako keď idem do Tatier. Hlavne na to sa veľa ľudí pýta. Vlastne každý z nás si nosíme kartičku poistenca. Ale ozaj stačí pri zásahu Horskej služby? Nižšie nasleduje výťah z dvoch článkov, link nasleduje, ako to vlastne je. Pozorne si to prečítajte.


  • Pokiaľ ide o zásahy Horskej záchrannej služby, v zmysle zákona číslo 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov , s účinnosťou od 1. júla 2006 je zachraňovaná osoba povinná v plnej výške uhradiť náklady spojené s technickou časťou zásahu poskytnutého HZS.
  • Zachraňovaná osoba neuhrádza to, čo je uhrádzané z verejného zdravotného poistenia.
  • Poistenie na hory sa vzťahuje na technickú časť zásahu horskej služby, teda predovšetkým na činnosti spojené s pátraním, vyslobodzovaním, transportom zraneného, ale často napríklad aj s prevozom telesných pozostatkov osoby, ktorá zahynula v horách.
Zásah HZS sa skladá z dvoch zložiek, technickej a zdravotnej. Zdravotnú časť hradí zdravotná poisťovňa, a to vrátane vrtuľníka, ak ide o jeho použitie na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Ak je vrtuľník použitý na pátranie, vyprostenie alebo transport záchranného materiálu a záchranárov, hradí ho postihnutý alebo jeho poisťovňa. Taktiež postihnutý alebo jeho poisťovňa zaplatí technickú časť zásahu. Do technickej časti zásahu spadá: náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, náklady na vyhľadávanie a vyslobodzovanie osôb v tiesni, náklady na poskytovanie prvej pomoci osobe v tiesni, s vylúčením nákladov, ktoré je zo zákona povinná hradiť zdravotná poisťovňa (t. j. výkon lekára, lieky), náklady na prepravu k najbližšiemu dopravnému prostriedku zdravotníckeho zariadenia, prípadne náklady na prepravu priamo do zdravotníckeho zariadenia, v najtragickejšom prípade prevoz telesných pozostatkov. Pritom nezáleží na tom, či sa turista riadil alebo neriadil bezpečnostnými pokynmi Horskej záchrannej služby.
Keďže nie vždy je jasná hranica medzi lekárskym a záchranárskym zásahom, pýtali sme sa riaditeľa HZS Jozefa Janigu na to, kto a kedy rozhoduje, či vrtuľník platí zdravotná poisťovňa alebo postihnutý či jeho rodina alebo jeho komerčná poisťovňa. "O nasadení Vrtuľníkovej zdravotnej záchrannej služby (VZZS) rozhoduje Krajské operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (linka 155). O nasadení vrtuľníka na technický zásah rozhoduje HZS. Rozhodnutie na oboch stranách je na základe informácií o zranení, dostupnosti atď. Rozhodne však automaticky neplatí, že ak niekto zavolá VZZS, zásah platiť nebude a kto volá HZS, za zásah bude platiť. Medzi zúčastnenými zložkami vždy prebehne konferencia a dohodne sa postup."
Horské poistenie je platné na území SR v horských oblastiach v územnej pôsobnosti HZS (Belianske Tatry, Malá Fatra, Nízke Tatry, Pieniny, Stredné Beskydy, Slovenský raj, Veľká Fatra, Vysoké Tatry, Západné Tatry).

Poisťovne v zákona číslo 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle poistných podmienok uhrádzajú náklady na zásahy Horskej záchrannej služby, ale i náklady subjektov (fyzických a právnických osôb, dobrovoľníckych združení), ktoré na základe s ňou uzatvorenej zmluvy poskytujú v horách záchrannú činnosť. Ide o ďalšie, tzv. dobrovoľné horské služby, z ktorých niektoré sme už spomínali. Pretože to môže v praxi spôsobovať problémy, predstaviteľov poisťovní sme požiadali o vyjadrenie na otázku, či sa poistné krytie naozaj týka aj zásahov týchto ďalších horských služieb alebo len štátnej HZS?
Petra Greksová z odboru firemnej komunikácie Allianz - Slovenskej poisťovne odpovedá: "Otázku možno formulovať inak. Má iná záchranná služba právo vymáhať od zachraňovaných osôb náklady vynaložené na ich záchranu? Podľa zákona asi nie. V zmysle paragrafu 11, odsek e) osoba, ktorá sa nachádza v horskej oblasti je povinná uhradiť Horskej záchrannej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti. Ak iné zložky pôsobia de facto ako dodávatelia služieb pre HZS, potom vynaložené náklady vymáha buď HZS, ktorá primárne zastrešuje záchrannú činnosť, resp. ostatné zložky - v jej mene. Nemáme - pokiaľ som informovaná - prípad, že by si nárok na náklady u klienta uplatňovala iná záchranná zložka. Poistné krytie sa totiž vzťahuje na vznik povinnosti poisteného uhradiť HZS náklady za úkony záchrannej činnosti - v zmysle citovaného zákona číslo 544/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov."
Dana Macková, členka predstavenstva poisťovne Wüstenrot tvrdí:  "Poistenie sa vzťahuje na záchrannú činnosť vykonávanú Horskou záchrannou službou ako je definovaná v zákone č. 544/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Poistenie nákladov na zásah horskej služby kryje aj náklady na záchrannú činnosť iných subjektov, avšak len v prípade, že ju vykonávajú na základe zmluvného vzťahu s Horskou záchrannou službou. Predpokladáme, že v takomto prípade si náklady na záchrannú činnosť voči poistenému uplatní HZS. Iné subjekty poskytujúce záchranné činnosti si svoj nárok na odplatu uplatnia voči HZS na základe uzavretej zmluvy."
Judita Smatanová, vedúca odboru komunikácie a hovorkyňa poisťovne Union , na otázku, či sa poistné krytie týka aj zásahov ďalších horských služieb, alebo len štátnej HZS, uviedla: "Aj výkony, ktoré nášmu klientovi poskytnú s Horskou záchrannou službuo spolupracujúce občianske združenia, iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú záchrannú činnosť v horských oblastiach, hradíme v súlade s poistnými podmienkami."