alpin.sk

streda 14. decembra 2011

Pred skialpovou túrou II.

Prikladám poučne a vtipne pripravené video. Najzakladnejšie veci potrebné nie len pre skialpinistov. Ozaj, koľkí z vás, čo chodíte liezť v zime do Tatier si nosíte so sebou aj lavínovú výbavu?

pondelok 12. decembra 2011

S príchodom ďalšej zimy som pre vás upravil článok pojednávajúci o momentálnej revolúcii v lyžiarskom športe-Rocker.

Lyže Rocker, čo to vlastne je? Pre koho sa vlastne hodia a do akých podmienok? Keď sa na to opýtate výrobcov, tak vám dajú rozdielne odpovede. Táto technológia, vlastne geometria je prevzatá od snowboardu, kde je už dávno známa.

Podstatný pre tento typ lyže je predpnutie. Pri klasických carvingových lyžiach je výrazne zdvihnuté, kontaktné body ležia na snehu vpredu a vzadu. Agresivita lyže je vysoká. Pri lyži Full-Rocker je to naopak: dá sa hovoriť skoro o negatívnom predpnutí. Tip a Tail ( teda predok a zad ) sú vyhnuté hore a stred leží skoro na ploche. Kontaktné body sú viac posunuté k stredu lyže. Agresivita lyže sa pri tom znižuje. Rocker, ktorý má predpnutie, tak šírka a geometria robia niekoľko podtypov tohto druhu.

“Rocker v rôznych typoch, je lyža, ktorá sa vpredu “trasie”, hovorí produktový manager Mountain Wave Markus Steinke, “kontaktný bod je presunutý výrazne k stredu lyže. Teda pri priamej jazde je na snehu len časť v strede lyže”. Riaditeľ pre Business UnitAlpin Ski&Binding Atomic Herbert Buchstein doplňuje,” Kontaktná plocha súvisí so silou Rockera. Čí silnejší a dlhší je Rocker, tým kratšia kontaktná plocha.”

Rocker sa všade nevolá Rocker. “Kästle nenazýva túto technológiu ako Rocker, keďže existuje množstvo interpretácií. My hovoríme o “Early Rise” , pretože u nás sa jedná predovšetkým o technológiu prednej časti lyže,” vysvetľuje riaditeľ Kästle Siegfried Rumpfhuber. K2 volá Rocker ako “Baseline-Technologie”. Christian Lutz z firmy Fischer vraví, “ Rozlišujeme tri rôzne druhy, ktoré vedľa rôznej kontaktnej dížke majú rozdielnu geometriu prednej časti. Freeski, All-Mountain a Tour.” Firma Elan je podobnej teórie, akurát Resort-Rocker sa delí na Jib- a Backcountry Model. Völkl má Full Rocker, Tip Rocker a Tip- a Tail Rocker, Atomic hovorí o Adaptive alebo Powder Rocker, K2 Speed-, All Teirrain a Catch Free Rocker.

Full Rocker je lyža zo zvýšeným zdvihom v prednej a zadnej časti, kombinovaná s relatívne slabým alebo žiadnym predpnutím. Pre Park Riderov a Jibbing sú v niekoľkých verziách výrazne zvýšené. Powder Rocker sa popri týchto vlastnostiach odlišujú svojou šírkou. Markus Steinke z Mountain Wave, “Model Diplomat má okrem Tip- a Tail Rocker 104 mm pod viazaním, tzv. zbraň do voľného terénu, ktorá nemá skoro žiadne predpnutie. Model Wanted, najširší u nás má 125 mm, bez predpnutia a vysoko zahnutý.” S týmto typom Rockera ale nie je žiaden pôžitok jazda na zjazdovke. “Čím viac chcem jazdiť off-piste tým viac rastie podiel typ Rocker oproti predpnutiu. Ale aj predpnutie má pri týchto lyžiach zmysel. Čím viac predpnutia, čím menej Tip- a Tail Rocker, čím užšie pod viazaním tým viac sa Full Rocker mení na Allrounder.”

Allrounder je Tip Rocker, ktorý má predpnutie. V tomto segmente sa zjavujú veľké množstvá podtypov: All Mountain ( tak trochu viac Rocker), Skialpy ( len Tip Rocker, vyrobené z ľahkích materiálov), zjazdovky ( Speed Rocker, minimálne nadvihnutie) napríklad Salomon BBR, Elan Amphibio, K2 Rictor alebo Atomic BLackeye Ti na ktoré vsadili výrobcovia lyží. Lyže, ktoré majú ovládnuť trh.

Má Rocker vlastne zmysel? Výrobcovia samozrejme nie sú jednoznačný. Prevládajú dva názory,” Rocker alebo Early Rise má zmysel tam, kde sa jazdí vo voľnom teréne, hovorí Siegfried Rumpfhuber z Kästle a dodáva, podľa nás nemá zmysel na zjazdovke.” Mountain Wave a Elan zdieľajú názor, že pre dobrého jazdca na zjazdovke nemá zmysel lyža typu Rocker.

Atomic a K2 myslia úplne inak,”Rocker neprínáša žiadne negatíva. Prinášame celú lyžiarsku kolekciu s Rocker technológiou.”
Silné slová, ale čo hovoria neutrálni experti. Dr. Arne Göring, vedúci oddelenia pre zimné športy na Univerzite Uni Göttingen, porovnáva so zavedením Rockerov a vývojom lzžiarského trhu posledných rokov:”Dá sa to porovnať so zavedením carvingových lyží. Keď si spomeniem, čo tu za posledné roky bolo, tak inovácia Rocker určite nie je najhoršia. Musíme si uvedomiť, či sa to oplatí. Predovšetkým pre začiatočníkov, alebo príležitostných lyžiarov. Podľa mňa si športový lyžiar kúpi lyže Rocker ku svojim carvingovým lyžiam a až potom podľa podmienok sa rozhodne, ktoré použije. To tu máme aj pri iných športoch.”

štvrtok 1. decembra 2011

Pred skialpovou túrou

Veľa z nás je členom nejakého Alpenvereinu, ale nie každý si dokáže v pravidelnom magazíne aj niečo prečítať. Väčšinou je to asi o pekných obrázkoch. V poslednom čísle je aj článok od jedného mladého horského vodcu (osobne ho poznám, veselý típek) o plánovaní lyžiarskych túr. Zatial, čo čakáme na sneh, tak sa môžme trochu vzdelať. Prikladám svoj preklad tohto článku. Dole som potom pripojil veľmi pekne spracované video od nordfejsákov na presne tú istú tému. Dúfam, že si z toho niečo vyberiete:

Väčšina úrazov na horách sa dá spojiť s chybným, alebo nedostatočným plánovaním. Túry v zime sú všeobecne komplexné - riziká lavín, v spojení s mrazom a náhlym zotmením k tomu - preto platí, žiadne kompromisy v oblasti plánovania.

V prvom rade si treba ujasniť, že plánovanie nemusí trvať dlho! Dá sa povedať, že 15-20 minút trvá zhrnutie všetkých potrebných informácií.
S ktorým bodom pri plánovaní začať, je menej dôležité ako to, že na konci sa musia všetky aspekty zosúladiť. Počasie má v konečnom dôsledku najväčší vplyv na dosiahnutie cieľa, teda začneme týmto bodom:
Nasledujúce kritéria sú podstatné pri počasí - viditelnosť, zrážky, vietor, teplota a oblačnosť. Viditelnosť - ak kvôli hmle, sneženiu,... je obmedzená, alebo žiadna, bude kľúčovým kritériom pri výbere túry. Ak v teréne nemáme možnosť vidieť svahy a priľahlý terén, je samozrejme, že nie je možné dať adekvátny úsudok o podmienkach. Vtedy by sa mali túry plánovať v hraniciach lesa!
Ďalším aspektom na vznik lavín, je tiež aj pôžitkový aspekt ( čerstvý prašan, pow pow) je sneženie, alebo dážď. Pri vetre, respektíve pri jeho smere a sile, ide o nazberané masy naviateho snehu, rozdiel teplôt vzduchu a pocitovú teplotu. Teplota hraje dôležitú úlohu na posúdenie lavínového rizika.
Nakoniec si z predpovedi počasia pozrieme aj oblačnosť. Tá má konečný vplyv na viditelnosť a žiarenie.
Lavínovú situáciu najlepšie posúdime cez tieto tri body: lavínový stupeň, nebezpečné miesta, zrod nebezpečia! Lavínový stupeň je momentálna regionálna predpoveď miestnej služby z päťmiestnej stupnice. Tú by mal ovládať každý, kto ide do hôr a pohybuje sa mimo zabezpečených tratí, ciest a podľa toho sa aj správať. Za normálnych okolností v predpovedi nájdeme aj upozornenie na zvyšné dva body. Tieto informácie sú ešte doplnené vlastným pozorovaním a úsudkom, ktoré sú spracované na základoch vlastných vedomostí.
Zrod nebezpečia sa väčšinou redukuje do týchto bodov: kritická výška nového snehu! čerstvé nánosy nového naviateho snehu! nestabilné podložie starého, základového snehu! výrazné premočenie snehovej vrstvy, alebo prudké oteplenie snehovej vrstvy! v teréne to znamená zodpovedne reagovať. Teda v princípe úplne sa im vyhnút, alebo sa otočiť späť!!!
Nebezpečné miesta sú všeobecne v blízkosti hrebeňov, nerovnomerných kolmých hangoch a žľaboch s naviatym snehom. Pri nich treba zohľadniť nadmorskú výšku a expozíciu.

Vedľa lavínového nebezpečenstva treba zohľadniť aj iné nebezpečia: pád, odtrh záveja, ľadovcové trhliny, pád ľadu a skál, extémne žiarenie, alebo mráz.
Ľudský faktor je bez debaty ďalší faktor a hrá jednu z hlavných úloh, pretože cieľ sa má plánovať podľa možností a schopností všetkých členov skupiny. To čo sa dá v dvoch alebo menších skupinkách, môže byť pri väčšej skupine - hneď od začiatku pri organizovaní - skoro nemožné. Vždy sa cieľ prispôsobuje najslabšiemu v skupine. Aby sa túra ozaj podarila, je dobré vedieť motiváciu členov skupiny. Ctižiadostivý a výkonnostný jedinci sa určite nebezpečiu nevyhnú, naproti tomu opatrný a pôžitkársky to budú mať jednoduchšie. Zmiešané skupiny to harmonicky asi nezvládnu, ale len takýto rýchly pohľad ukazuje, že jednoduchšie je ísť s niekym, koho poznám.

Rámcové faktory, podmienky, počasie a skupina už poznáme, tak si môžme vybrať cieľ. Pri výbere cieľa sa orientujeme pomocou týchto dvoch otázok:
1. Aké sú všetky riziká na dosiahnutie cieľa?
2. Je cieľ dosiahnutelný našou skupinou?
Na zodpovedanie týchto otázok platí niekoľko detailných otázok k terénu. Plánovaná cesta sa rozdelí na etapy a pomocou presnej mapy je presne posúdená. Takto sa prisúdia ceste kľúčové miesta ( expozícia, obtiažnosti,...) Časový plán je ďalši samozrejmý krok.
Používanie plánovacích formulárov v spojení s mapou a sprievodcom sú základom perfektne naplánovanej túry.
Toto celé plánovanie je aj o určitej spotrebe času. Ak nám merítkom bude túra, bezpečná a plná pôžitku, tak sa tá spotreba vyplatí.

Pekné video na túto tému nájdete na portály The North Face. Hneď na začiatku odporúčam zvoliť si jeden z troch jazykov, ktorý ovládate najlepšie a počas sledovania si urobiť testy. Koľkokrát ste správne odpovedali?

piatok 25. novembra 2011

Lezenie: Nity VS. Zakladače

Na nemeckých lezeckých portáloch sa nedávno objavil rozhovor s mladým nemeckym lezcom. Patrick Matros sa rozhodol pustiť v lezení tradičným spôsobom a urobil prváč bez toho aby do cesty osadil nity. Cesta sa volá Archon a jej autor a hneď aj opakovateľ jej dali klasifikáciu 8b!

Keďže sám osobne mám sympatie k tomuto štýlu lezenia a filozofia "Clean Climbing", ktorú vo svojích knihách definoval otec firmy Black Diamond, Yvon Chouinard, preložil som rozhovor s mladým nemcom. Poskytol ho portálu klettern.de. Pýtali sa ho tam aj na také somariny, že čo robí keď nelezie a aké filmy má rád a blablabla....Tak to som neprekladal. Tiež si myslím, že otázka nitov, ich osadzovania, je tiež pretriasanou témou aj v okolí Košíc. Jeho vyjadrenia aj k projektu takej cesty možu trochu rozšíriť obzor aj iným lezcom. Teda, že nie len to sa dá liezť, kde sú nity. A že nie všetko čo leziem po vlastných istítkach je automaticky on-sight.

- Patrick, urobil si vo Frankenjure prvovýstup. Čo je to za cesta a kedy si ju vyliezol?

- 6. novembra som v masíve „Circus Maximus“, centre Frankenjury, vyliezol cestu v 10 stupni obtiažnosti, ktorú som si odistil friendami a čokmi, teda mobilnými istiacimi prostriedkami. Obtiažnosť je porovnatelná so všetkými cestami tohto charakteru a ich pravidlami: umiestnenie istenia počas lezenia, žiadne dopredu umiestnené istítka. Samozrejme jej obtiažnosť je len môj návrh. Alexander Megos, ktorý túto cestu zopakoval, jej obtiažnosť potvrdil. Takto sa cesta Archon stala najťažšou clean climb-cestou vo Frankenjure.

- Cestu si nazval Archon, prečo?

- Bola to počítačová hra, šach, druhej generácie. Každý, komu „Commodore 64“ niečo hovorí, tak si určite spomenie. Stratégia a boj zblízka sú v tej hre, takisto ako aj v mojej ceste.

- Ako dlho si na tejto ceste pracoval, až kým sa ti podaril prvovýstup?

- Chodil som tam niekoľko mesiacov. Často mi počasie urobilo škrt cez rozpočet. Až teraz, počas chladných jesenných dní som mal ideálne podmienky.

- Ako k tomu došlo?

- Hľadal som výzvu v mojej domovskej oblasti. Opakoval som niekoľko ciest, napríklad legendárnu Luftballondach od Kurta Alberta. Cestu Magnet som preliezol takisto clean. Výzvou pre mňa bolo niečo iné: prvovýstup cesty štýlom clean climb, blízko osobného výkonnostného limitu, kompletne bez nitov, keď je nemožné komfortné umiestnenie a testovanie istítok.

- Teda ešte raz, prečo teda bez nitov?

- Na to mám viacero dôvodov. Stále ma fascinovala táto forma lezenia. V horách som takto liezol často, ale lezenie na limit fyzických hraníc je v horách ťažko praktizovatelné. Inšpiroval som sa návštevami v lezeckých oblastiach ako je Boulder Canyon a Eldorado v Coloráde, alebo Mount Arapiles v Austrálii, . Tam sa stále mnoho ciest, aj ťažkých lezie po vlastných istítkach, clean. Vo Frankenjure sa takto stále liezlo, je to ale okrajová disciplína. Je to jednoducho historicky dané, vápenec sa tu v Jure dá len veľmi ťažko odistiť čokmi a friendami. Cez to všetko je to možné, veď to dokázal aj Wolfgang Güllich keď v 1987 preliezol týmto štýlom cestu R.I.P.. Nechcem sa tu hrať na niekoho, kto udáva trend. Mne išlo hlavne o realizáciu osobných cieľov. Okrem iného sa vo Frankenjure rozpútala horúca diskusia ohľadom doistenia ciest. Moje posolstvo je jasné: úctivé zachádzanie so skalou stojí pred osobnými manierami a konzumnou orientáciou. Počas môjho projektu som do Archonu mohol zasadiť stovky nitov. To ale prosím vás neznamená, že mám celkovo niečo proti takýmto prvovýstupom. Veď existujú stále super cesty! Momentálne ale zamestnáva moju myseľ niečo prehnané.

- Je táto cesta nebezpečná? Veď normálne sa v tejto obtiažnosti nevyskytujú cesty, ktoré sa daju ľahko odistiť.

- Cesta so sebou prináša možné nebezpečie, ale to je pri tomto štýle normálne. Každý musí odhadnúť svoje kondičné a psychické hranice a ako ďaleko sa odváži ísť. Istenie by malo byť komplexné, potrebujete skúsenosti so zakladaním istenia. Každé istenie musí držať, inak letíte až na zem.

Tak a tu je odkaz na galériu mladého lezca. Môžte si pozrieť fotky cesty a oblasti. Samozrejme nechýbajú fotky legendárnej Action Direct.

utorok 22. novembra 2011

Poistenie Alpenverein I.

Tentokrát som si posvietil na členské OEAV (Rakúskeho Alpského zväzu). Vygúglil som si všetkých možných zástupcov na Slovensku a v Čechách. Porovnal som ich s členským v Rakúsku a pre istotu som im aj zavolal.

Výsledok je rovnaký, ako test potravín predávaných v tom istom obchodnom reťazci u nás a v zahraničí. Teda členské v Rakúsku je lacnejšie ako u nás = kečup predávaný v Bille je takisto lacnejší v Rakúsku ako u nás. Čo sa týka členského, vyjadrenie predsedu Sektion Innsbruck, ktorá spolupracuje s cestovkou Rokošport je to preto, lebo vraj majú zvýšené náklady na prevod členského do Rakúska + chod kancelárie .... Urobte si názor sami. Len podotýkam, členovia Sekcie Innsbruck majú aj množstvo iných výhod, ktoré Rokošport neponúka a stále dokážu byť podstatne lacnejší.

Kečup v Bille má v sebe viac paradajok. U nás menej ale zato viac jabĺk! Tu narážam na poslednú vetu v predošlom odstavci. Poistenie v UNIQUA je síce super a jedinečné, ale kartičku ktorú dostanem, nie je len o poistení. Takže členovia v Rakúsku majú aj iné výhody, ktoré my nedostávame. Je síce pravda, že kto sa stane členom na Slovensku, nie je členom rakúskeho klubu a dostáva iné výhody, napr. Rokošport ponúka zľavy na ich zájazdy.

Vytvoril som taký mini prehľad poskytovateľov členstva=poistenia v OEAV u nás. Pozrite si ho a urobte si sami úsudok. Na konci nájdete hitparádu. Ten najdrahší je TOP 1. Na poslednom mieste je nie najhorší, ale najlacnejší a snaži sa byť férový je pod pracovným názvom uvedený AV KE, skúste si tipnúť kto to je :)

ROKOŠPORT

Kategória	obnovenie členstva	nové členstvo*
A-členstvo dospelý muž alebo dospelá žena v produktívnom veku roč. 1952 - 1986	57,00 €	60,00 €

AV IBK

A-členstvo dospelý muž alebo dospelá žena v produktívnom veku roč. 1952 - 1986	52,00 €
Členské pre zahraničných členov ( + 4 €, poštovné !)	56,00 €

NAMCHE PRAHA