Skialpinizmus na Ukrajine

Ako inšpiráciu, prikladám zatiaľ link na článok, ktorý je na snow.cz. Poslúži ako inšpirácia pre východniarov, vyznávačou freeridu a skialpinizmu.
Cesta autom z Košíc do Pilipecu trvá 3 a pol hoďky :)

Mapka strediska, samozrejme v azbuke:

Salomon BBR

Takže konečne som mal tu možnosť zajazdiť si na rokeroch. A to nie na hocjakých. Lyže BBR ešte ani neboli na trhu a už bolo oklo nich rušno. O žiadnej inej sa toľko nediskutovalo, nepísalo ako o najnovšom diele firmy Salomon. Podľa mňa máloktorá značka v nedávnej minulosti inovovala toľko, ako práve Salomon. Ich štýl dizajnu sa stal vodítkom pre ostatné firmy. Tentokrát spojenie dizajnu+novej lyže vyšlo úplne.
BBR je front rocker určený do voľného terénu. ALE! Na tejto freeridovej lyži sa dá bezproblémovo jazdiť na zjazdovke. Totiž správa sa ako slalomka. Konkrétne ja som mal 176cm dĺžku lyže a na zjazdovke sa správala ako 160ka slalomka. To, že špička brutálne vybruje nijako neuberalo zo stability jazdy. Lyže pevne držali stopu aj na tvrdej zjazdovke. Sendvičová technológia prosto nesklame. Pri prudšom, razantnejšom nasadení ale hneď spoznáte, že sa nejedná o vyslovene športovú vec typu WorlCup. Ale asi tažko nájdete na trhu stabilnejšie "lopaty", ktoré viete ozaj takto univerzálne využiť. Porovnávam podľa svojich Voelkl Mantra 184. 
Ovládateľnosť je mega jednoduchá. Keď som si myslel, že aké easy je to na Mantrách, tak BBR ich v tomto tromfli. Čo sa týka agresivity, tak sú určite pozadu. Ale keď ide človeku o zábavu a pôžitok z jazdenia, sú určite to pravé.
Ďalšia vec, ktorú si pri nich a asi aj ďalších rockeroch treba uvedomiť, je dĺžka lyže. Pre mňa, čo jazdím na cca. 180kach, bola dĺžka 176 krátka a verím tomu, že aj ďalší model 184 by bol len kompromis.
Salomonu sa podarila jedna parádna vec, ktorá zasadila mílnik do lyžiarskeho športu. 

  

Poistenie Alpenverein II.

Nedávno som na bouldrovke diskutoval o tom ako to je s Alpenvereinom. Jedna vec by ale mala byť jasná. Čím skôr sa poistím, tým skôr budem kľudnejšie spávať a nebudem sa starať, že čo a ako keď idem do Tatier. Hlavne na to sa veľa ľudí pýta. Vlastne každý z nás si nosíme kartičku poistenca. Ale ozaj stačí pri zásahu Horskej služby? Nižšie nasleduje výťah z dvoch článkov, link nasleduje, ako to vlastne je. Pozorne si to prečítajte.

• Pokiaľ ide o zásahy Horskej záchrannej služby, v zmysle zákona číslo 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov , s účinnosťou od 1. júla 2006 je zachraňovaná osoba povinná v plnej výške uhradiť náklady spojené s technickou časťou zásahu poskytnutého HZS.
• Zachraňovaná osoba neuhrádza to, čo je uhrádzané z verejného zdravotného poistenia.
• Poistenie na hory sa vzťahuje na technickú časť zásahu horskej služby, teda predovšetkým na činnosti spojené s pátraním, vyslobodzovaním, transportom zraneného, ale často napríklad aj s prevozom telesných pozostatkov osoby, ktorá zahynula v horách.

Zásah HZS sa skladá z dvoch zložiek, technickej a zdravotnej. Zdravotnú časť hradí zdravotná poisťovňa, a to vrátane vrtuľníka, ak ide o jeho použitie na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Ak je vrtuľník použitý na pátranie, vyprostenie alebo transport záchranného materiálu a záchranárov, hradí ho postihnutý alebo jeho poisťovňa. Taktiež postihnutý alebo jeho poisťovňa zaplatí technickú časť zásahu. Do technickej časti zásahu spadá: náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, náklady na vyhľadávanie a vyslobodzovanie osôb v tiesni, náklady na poskytovanie prvej pomoci osobe v tiesni, s vylúčením nákladov, ktoré je zo zákona povinná hradiť zdravotná poisťovňa (t. j. výkon lekára, lieky), náklady na prepravu k najbližšiemu dopravnému prostriedku zdravotníckeho zariadenia, prípadne náklady na prepravu priamo do zdravotníckeho zariadenia, v najtragickejšom prípade prevoz telesných pozostatkov. Pritom nezáleží na tom, či sa turista riadil alebo neriadil bezpečnostnými pokynmi Horskej záchrannej služby.

Keďže nie vždy je jasná hranica medzi lekárskym a záchranárskym zásahom, pýtali sme sa riaditeľa HZS Jozefa Janigu na to, kto a kedy rozhoduje, či vrtuľník platí zdravotná poisťovňa alebo postihnutý či jeho rodina alebo jeho komerčná poisťovňa. "O nasadení Vrtuľníkovej zdravotnej záchrannej služby (VZZS) rozhoduje Krajské operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (linka 155). O nasadení vrtuľníka na technický zásah rozhoduje HZS. Rozhodnutie na oboch stranách je na základe informácií o zranení, dostupnosti atď. Rozhodne však automaticky neplatí, že ak niekto zavolá VZZS, zásah platiť nebude a kto volá HZS, za zásah bude platiť. Medzi zúčastnenými zložkami vždy prebehne konferencia a dohodne sa postup."

Horské poistenie je platné na území SR v horských oblastiach v územnej pôsobnosti HZS (Belianske Tatry, Malá Fatra, Nízke Tatry, Pieniny, Stredné Beskydy, Slovenský raj, Veľká Fatra, Vysoké Tatry, Západné Tatry).

Poisťovne v zákona číslo 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle poistných podmienok uhrádzajú náklady na zásahy Horskej záchrannej služby, ale i náklady subjektov (fyzických a právnických osôb, dobrovoľníckych združení), ktoré na základe s ňou uzatvorenej zmluvy poskytujú v horách záchrannú činnosť. Ide o ďalšie, tzv. dobrovoľné horské služby, z ktorých niektoré sme už spomínali. Pretože to môže v praxi spôsobovať problémy, predstaviteľov poisťovní sme požiadali o vyjadrenie na otázku, či sa poistné krytie naozaj týka aj zásahov týchto ďalších horských služieb alebo len štátnej HZS?

Petra Greksová z odboru firemnej komunikácie Allianz - Slovenskej poisťovne odpovedá: "Otázku možno formulovať inak. Má iná záchranná služba právo vymáhať od zachraňovaných osôb náklady vynaložené na ich záchranu? Podľa zákona asi nie. V zmysle paragrafu 11, odsek e) osoba, ktorá sa nachádza v horskej oblasti je povinná uhradiť Horskej záchrannej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti. Ak iné zložky pôsobia de facto ako dodávatelia služieb pre HZS, potom vynaložené náklady vymáha buď HZS, ktorá primárne zastrešuje záchrannú činnosť, resp. ostatné zložky - v jej mene. Nemáme - pokiaľ som informovaná - prípad, že by si nárok na náklady u klienta uplatňovala iná záchranná zložka. Poistné krytie sa totiž vzťahuje na vznik povinnosti poisteného uhradiť HZS náklady za úkony záchrannej činnosti - v zmysle citovaného zákona číslo 544/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov."

Dana Macková, členka predstavenstva poisťovne Wüstenrot tvrdí:  "Poistenie sa vzťahuje na záchrannú činnosť vykonávanú Horskou záchrannou službou ako je definovaná v zákone č. 544/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Poistenie nákladov na zásah horskej služby kryje aj náklady na záchrannú činnosť iných subjektov, avšak len v prípade, že ju vykonávajú na základe zmluvného vzťahu s Horskou záchrannou službou. Predpokladáme, že v takomto prípade si náklady na záchrannú činnosť voči poistenému uplatní HZS. Iné subjekty poskytujúce záchranné činnosti si svoj nárok na odplatu uplatnia voči HZS na základe uzavretej zmluvy."

Judita Smatanová, vedúca odboru komunikácie a hovorkyňa poisťovne Union , na otázku, či sa poistné krytie týka aj zásahov ďalších horských služieb, alebo len štátnej HZS, uviedla: "Aj výkony, ktoré nášmu klientovi poskytnú s Horskou záchrannou službuo spolupracujúce občianske združenia, iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú záchrannú činnosť v horských oblastiach, hradíme v súlade s poistnými podmienkami."

Link: http://hiking.sk/hk/ar/1572/poistenie_na_hory_letna_aktualizacia.html

http://www.investujeme.sk/cestovne-poistenie-do-hor-nestastie-chodi-po-zudoch/

Skialpinizmus na zjazdovke

Zimy bez snehu nútia vyznavačov skialpinizmu vychutnávať si svoj šport len na umelo vysnežených zjazdovkách. Tým sa dostávajú do kolíznych situácii nie len s lyžiarmi a snowboardistami v stredisku, ale aj so strediskom samotným. Tento problém je minimálne celoeurópsky, keďže aj také krajiny ako Nemecko a Rakúsko nedokázalo počas rokov nájsť jednoznačné riešenie, ktoré by bolo aj právne podchytené. Organizácie stojace za lyžiarskymi strediskami sa teda len akosi dohadujú ak nie priamo hašteria s organizáciami stojacimi za skialpinistami. Chválitebné ale je snaha oboch nájsť strednú cestu.
Body na ktorých sa asi najviac dostávajú do konfliktu sú stále tie isté:

• Po skončení prevádzkovej doby strediska, znemožňujú skialpinisti úpravú tratí. Čerstvo upravená trať, ktorá je rozjazdená v noci zamrzne a je tým pádom znehodnotená.
• Výšľap v strede zjazdovky môže byť nebezpečný počas dňa, kedy môže dôsť ku kolízii s lyžiarmi. Tí totíž nerátajú s niekym na kopci v protismere.
• Parkovanie, predovšetkým počas hodín, kedy stredisko ešte nie je v prevádzke, môže sťažiť prácu personálu.

Strediská reagujú rôzne. Buď sú pre skialpinistov uzavreté úplne, alebo vyhradia časy, poprípade trate, kadiaľ možno vystupovať hore. Takisto je to s parkoviskami. Poplatok pre skialpinistov by mal prispieť stredisku, napríklad vo vyznačení zjazdoviek značkami, ktoré upozorňujú na skialpinistov v protismere. Strediská sú totiž zodpovedné za svojich návštevníkov a musia sa chrániť pred možnou zrážkou a zranením sa návštevníka na trati. Napríklad v Korutánsku je to momentálne 5 ,-Euro. 

Alpenverein v Rakúsku a Nemecku vydal pre svojich členov 10 pravidiel, ako postupovať pri túrach v lyžiarskom stredisku:

Rakúsko

1. Rešpektovať výstražné znamenia a lokálne pravidlá.
2. Pri úprave zjazdovky ratrakmi, alebo odstrelom lavín môže dôjsť k životu nebezpečným situáciám. Preto môžu byť zjazdovky z bezpečnostných dôvodov na čas uzavreté.
3. Postupovať len po kraji zjazdovky a za sebou.
4. Zjazdovky križovať len na prehľadnom mieste a s dostatočným odstupom.
5. Čerstvo upravené zjazdovky zlyžovávať len po kraji. Zmrznuté stopy počas noci výrazne ovplivńujú kvalitu zjazdoviek.
6. Zjazdovku opustiť do 22:30, alebo v iný čas stanovený strediskom.
7. Byť viditelný. Počas noci, alebo zlej viditelnosi používať čelovú lampu, reflexné doplnky,...
8. Ak je zjazdovka označená na skialp, len tú využívať.
9. Zákaz brať so sebou psov.
10. Používať vyhradené parkoviská a akceptovať parkovací poplatok.

Nemecko:

1. Skialp na zjazdovke (cháp výšľap a zjazd) je na vlastné riziko a zodpovednosť.
2. Výstup hore zjazdovkou len po okraji zjazdovky(pravidlo FIS č. 7) za sebou. Dávať si pozor na prevádzku strediska.
3. Zvýšená opatrnosť pri strmších, neprehľadných a zúžených miestach.  Nekrižovať zjazdovku v neprehľadnom úseku.
4. Zákaz vstupu na uzavretú zjazdovku. Rešpektovať značenia a výstrahy.
5. Zvýšená opatrnosť pri upravovaní tratí ratrakmi. Predovšetkým pri navýjakovaní.
6. Čerstvo upravenú trať zchádzať len po okraji.
7. Zákaz vstupu pri odstrele lavín.
8. Na túru sa vybrať len pri dostatočnej snehovej pokrívke. Zamedziť škodám na rastlinách o pôdnom podloží.
9. Brať ohľad na divokú zver. Tá môže byť počas zotmenia citlivejšie vyrušená. Zákaz brať psov so sebou.
10. Rešpektovať parkovacie plochy a poplatky. Prichádzať s ohľadom na životné prostredie.

       Doplnok: Počas tmy a zlej viditelnosti nosiť čelovú lampy a reflexné prvky.

Táto téma je určite zaujímavá aj v našich zemepisných šírkach. Určite to stojí na zváženie a pohľad z oboch strán. V princípe používanie zdravého rozumu je v tomto prípade namieste, ako rešpektovanie sa navzájom.

Prikladám linky, ak by mal niekto o danú problematiku záujem:

http://www.bergsteigen.at/de/bericht.aspx?ID=13997

http://www.bergsteigen.at/de/bericht.aspx?ID=14026

http://www.bergsteigen.at/pdf/pistentouren_broschuere.pdf

http://www.salzburg.com/service/pdf-dateien/pistentourenguide.pdf

skitouren_auf_pisten_2008

Pred skialpovou túrou II.

Prikladám poučne a vtipne pripravené video. Najzakladnejšie veci potrebné nie len pre skialpinistov. Ozaj, koľkí z vás, čo chodíte liezť v zime do Tatier si nosíte so sebou aj lavínovú výbavu?

Rocker

S príchodom ďalšej zimy som pre vás upravil článok pojednávajúci o momentálnej revolúcii v lyžiarskom športe-Rocker.

Lyže Rocker, čo to vlastne je? Pre koho sa vlastne hodia a do akých podmienok? Keď sa na to opýtate výrobcov, tak vám dajú rozdielne odpovede. Táto technológia, vlastne geometria je prevzatá od snowboardu, kde je už dávno známa.

Podstatný pre tento typ lyže je predpnutie. Pri klasických carvingových lyžiach je výrazne zdvihnuté, kontaktné body ležia na snehu vpredu a vzadu. Agresivita lyže je vysoká. Pri lyži Full-Rocker je to naopak: dá sa hovoriť skoro o negatívnom predpnutí. Tip a Tail ( teda predok a zad ) sú vyhnuté hore a stred leží skoro na ploche. Kontaktné body sú viac posunuté k stredu lyže. Agresivita lyže sa pri tom znižuje. Rocker, ktorý má predpnutie, tak šírka a geometria robia niekoľko podtypov tohto druhu.

“Rocker v rôznych typoch, je lyža, ktorá sa vpredu “trasie”, hovorí produktový manager Mountain Wave Markus Steinke, “kontaktný bod je presunutý výrazne k stredu lyže. Teda pri priamej jazde je na snehu len časť v strede lyže”. Riaditeľ pre Business UnitAlpin Ski&Binding Atomic Herbert Buchstein doplňuje,” Kontaktná plocha súvisí so silou Rockera. Čí silnejší a dlhší je Rocker, tým kratšia kontaktná plocha.”

Rocker sa všade nevolá Rocker. “Kästle nenazýva túto technológiu ako Rocker, keďže existuje množstvo interpretácií. My hovoríme o “Early Rise” , pretože u nás sa jedná predovšetkým o technológiu prednej časti lyže,” vysvetľuje riaditeľ Kästle Siegfried Rumpfhuber. K2 volá Rocker ako “Baseline-Technologie”. Christian Lutz z firmy Fischer vraví, “ Rozlišujeme tri rôzne druhy, ktoré vedľa rôznej kontaktnej dížke majú rozdielnu geometriu prednej časti. Freeski, All-Mountain a Tour.” Firma Elan je podobnej teórie, akurát Resort-Rocker sa delí na Jib- a Backcountry Model. Völkl má Full Rocker, Tip Rocker a Tip- a Tail Rocker, Atomic hovorí o Adaptive alebo Powder Rocker, K2 Speed-, All Teirrain a Catch Free Rocker.

Full Rocker je lyža zo zvýšeným zdvihom v prednej a zadnej časti, kombinovaná s relatívne slabým alebo žiadnym predpnutím. Pre Park Riderov a Jibbing sú v niekoľkých verziách výrazne zvýšené. Powder Rocker sa popri týchto vlastnostiach odlišujú svojou šírkou. Markus Steinke z Mountain Wave, “Model Diplomat má okrem Tip- a Tail Rocker 104 mm pod viazaním, tzv. zbraň do voľného terénu, ktorá nemá skoro žiadne predpnutie. Model Wanted, najširší u nás má 125 mm, bez predpnutia a vysoko zahnutý.” S týmto typom Rockera ale nie je žiaden pôžitok jazda na zjazdovke. “Čím viac chcem jazdiť off-piste tým viac rastie podiel typ Rocker oproti predpnutiu. Ale aj predpnutie má pri týchto lyžiach zmysel. Čím viac predpnutia, čím menej Tip- a Tail Rocker, čím užšie pod viazaním tým viac sa Full Rocker mení na Allrounder.”

Allrounder je Tip Rocker, ktorý má predpnutie. V tomto segmente sa zjavujú veľké množstvá podtypov: All Mountain ( tak trochu viac Rocker), Skialpy ( len Tip Rocker, vyrobené z ľahkích materiálov), zjazdovky ( Speed Rocker, minimálne nadvihnutie) napríklad Salomon BBR, Elan Amphibio, K2 Rictor alebo Atomic BLackeye Ti na ktoré vsadili výrobcovia lyží. Lyže, ktoré majú ovládnuť trh.

Má Rocker vlastne zmysel? Výrobcovia samozrejme nie sú jednoznačný. Prevládajú dva názory,” Rocker alebo Early Rise má zmysel tam, kde sa jazdí vo voľnom teréne, hovorí Siegfried Rumpfhuber z Kästle a dodáva, podľa nás nemá zmysel na zjazdovke.” Mountain Wave a Elan zdieľajú názor, že pre dobrého jazdca na zjazdovke nemá zmysel lyža typu Rocker.

Atomic a K2 myslia úplne inak,”Rocker neprínáša žiadne negatíva. Prinášame celú lyžiarsku kolekciu s Rocker technológiou.”
Silné slová, ale čo hovoria neutrálni experti. Dr. Arne Göring, vedúci oddelenia pre zimné športy na Univerzite Uni Göttingen, porovnáva so zavedením Rockerov a vývojom lzžiarského trhu posledných rokov:”Dá sa to porovnať so zavedením carvingových lyží. Keď si spomeniem, čo tu za posledné roky bolo, tak inovácia Rocker určite nie je najhoršia. Musíme si uvedomiť, či sa to oplatí. Predovšetkým pre začiatočníkov, alebo príležitostných lyžiarov. Podľa mňa si športový lyžiar kúpi lyže Rocker ku svojim carvingovým lyžiam a až potom podľa podmienok sa rozhodne, ktoré použije. To tu máme aj pri iných športoch.”

Pred skialpovou túrou

Veľa z nás je členom nejakého Alpenvereinu, ale nie každý si dokáže v pravidelnom magazíne aj niečo prečítať. Väčšinou je to asi o pekných obrázkoch. V poslednom čísle je aj článok od jedného mladého horského vodcu (osobne ho poznám, veselý típek) o plánovaní lyžiarskych túr. Zatial, čo čakáme na sneh, tak sa môžme trochu vzdelať. Prikladám svoj preklad tohto článku. Dole som potom pripojil veľmi pekne spracované video od nordfejsákov na presne tú istú tému. Dúfam, že si z toho niečo vyberiete:


Väčšina úrazov na horách sa dá spojiť s chybným, alebo nedostatočným plánovaním. Túry v zime sú všeobecne komplexné - riziká lavín, v spojení s mrazom a náhlym zotmením k tomu - preto platí, žiadne kompromisy v oblasti plánovania.

V prvom rade si treba ujasniť, že plánovanie nemusí trvať dlho! Dá sa povedať, že 15-20 minút trvá zhrnutie všetkých potrebných informácií.
S ktorým bodom pri plánovaní začať, je menej dôležité ako to, že na konci sa musia všetky aspekty zosúladiť. Počasie má v konečnom dôsledku najväčší vplyv na dosiahnutie cieľa, teda začneme týmto bodom:
Nasledujúce kritéria sú podstatné pri počasí - viditelnosť, zrážky, vietor, teplota a oblačnosť. Viditelnosť - ak kvôli hmle, sneženiu,... je obmedzená, alebo žiadna, bude kľúčovým kritériom pri výbere túry. Ak v teréne nemáme možnosť vidieť svahy a priľahlý terén, je samozrejme, že nie je možné dať adekvátny úsudok o podmienkach. Vtedy by sa mali túry plánovať v hraniciach lesa!
Ďalším aspektom na vznik lavín, je tiež aj pôžitkový aspekt ( čerstvý prašan, pow pow) je sneženie, alebo dážď. Pri vetre, respektíve pri jeho smere a sile, ide o nazberané masy naviateho snehu, rozdiel teplôt vzduchu a pocitovú teplotu. Teplota hraje dôležitú úlohu na posúdenie lavínového rizika.
Nakoniec si z predpovedi počasia pozrieme aj oblačnosť. Tá má konečný vplyv na viditelnosť a žiarenie.
Lavínovú situáciu najlepšie posúdime cez tieto tri body: lavínový stupeň, nebezpečné miesta, zrod nebezpečia! Lavínový stupeň je momentálna regionálna predpoveď miestnej služby z päťmiestnej stupnice. Tú by mal ovládať každý, kto ide do hôr a pohybuje sa mimo zabezpečených tratí, ciest a podľa toho sa aj správať. Za normálnych okolností v predpovedi nájdeme aj upozornenie na zvyšné dva body. Tieto informácie sú ešte doplnené vlastným pozorovaním a úsudkom, ktoré sú spracované na základoch vlastných vedomostí.
Zrod nebezpečia sa väčšinou redukuje do týchto bodov: kritická výška nového snehu! čerstvé nánosy nového naviateho snehu! nestabilné podložie starého, základového snehu! výrazné premočenie snehovej vrstvy, alebo prudké oteplenie snehovej vrstvy! v teréne to znamená zodpovedne reagovať. Teda v princípe úplne sa im vyhnút, alebo sa otočiť späť!!!
Nebezpečné miesta sú všeobecne v blízkosti hrebeňov, nerovnomerných kolmých hangoch a žľaboch s naviatym snehom. Pri nich treba zohľadniť nadmorskú výšku a expozíciu.

Vedľa lavínového nebezpečenstva treba zohľadniť aj iné nebezpečia: pád, odtrh záveja, ľadovcové trhliny, pád ľadu a skál, extémne žiarenie, alebo mráz.
Ľudský faktor je bez debaty ďalší faktor a hrá jednu z hlavných úloh, pretože cieľ sa má plánovať podľa možností a schopností všetkých členov skupiny. To čo sa dá v dvoch alebo menších skupinkách, môže byť pri väčšej skupine - hneď od začiatku pri organizovaní - skoro nemožné. Vždy sa cieľ prispôsobuje najslabšiemu v skupine. Aby sa túra ozaj podarila, je dobré vedieť motiváciu členov skupiny. Ctižiadostivý a výkonnostný jedinci sa určite nebezpečiu nevyhnú, naproti tomu opatrný a pôžitkársky to budú mať jednoduchšie. Zmiešané skupiny to harmonicky asi nezvládnu, ale len takýto rýchly pohľad ukazuje, že jednoduchšie je ísť s niekym, koho poznám.

Rámcové faktory, podmienky, počasie a skupina už poznáme, tak si môžme vybrať cieľ. Pri výbere cieľa sa orientujeme pomocou týchto dvoch otázok:
1. Aké sú všetky riziká na dosiahnutie cieľa?
2. Je cieľ dosiahnutelný našou skupinou?
Na zodpovedanie týchto otázok platí niekoľko detailných otázok k terénu. Plánovaná cesta sa rozdelí na etapy a pomocou presnej mapy je presne posúdená. Takto sa prisúdia ceste kľúčové miesta ( expozícia, obtiažnosti,...) Časový plán je ďalši samozrejmý krok.
Používanie plánovacích formulárov v spojení s mapou a sprievodcom sú základom perfektne naplánovanej túry.
Toto celé plánovanie je aj o určitej spotrebe času. Ak nám merítkom bude túra, bezpečná a plná pôžitku, tak sa tá spotreba vyplatí.

Pekné video na túto tému nájdete na portály The North Face. Hneď na začiatku odporúčam zvoliť si jeden z troch jazykov, ktorý ovládate najlepšie a počas sledovania si urobiť testy. Koľkokrát ste správne odpovedali?