Lezenie v Rumunsku 2009

V septembri pred dvoma rokmi sme s Daliborom boli objavovať lezecké oblasti v Rumunsku. Tento blog by mal slúžiť ako motivácia. Dostali sme sa do troch oblastí v pohorí Apuseni, západne od Karpát. Teda bližšie k Slovensku.

Cheile Turzii - kaňon Turda je vlastne čosi na spôsob nášho Zádielu. Nachádza sa pri meste Turda. Väčšina ciest je viacdľžkových, odistených skobami alebo nitmi rôzných kvalít.

"Cukrová homoľa" a na nej niekoľko ciest. My sme si vybrali veľmi populárnu hranu veže. Deň predtým nám miestni lezci vysvetľovali ako sa da zlaniť späť cez veľké skalné okno. Zlaňák sme nenašli, tak sme sa pekne prešli dookola. 

Rimetea je dedina neďaleko Turdi. Okrem toho, že je zaradená do zoznamu UNESCO, tak je zaujímavá aj lezecky. Hneď nad dedinou je niekoľko sektorov s vyše 100 cestami, veľmi solídne odistenými novými nitmi.

15 až 20 metrové cesty sú skoro všetky orientované na juh. Po vlastnej skúsenosti odporúčam liezť na jar alebo jeseň. Rajbasovému lezeniu nevadí ani dážď, cesty sú hneď suché.

Valisoarei - priesmyk asi 10 km od Rimetei. Okrem jedného sektora, všade treba čoky a friendy. Cesty sú ale dobre označené veľkými červenými nápismi, ktoré vidno už od cesty.

Buces Vulkan je oblasť skoro uprostred Apuseni. je to obrovská stolová hora. Lezie sa ale len v zopár sektoroch od dediny Buces. V nových cestách sú nové nity, v starých cestách staré skoby.

Sektor Central je maličký sektor dobrý na rozlezenie. Potom sa už možno pustiť do väčších chutoviek.

Miestna klasika, v ktorej trčia skoby rôzneho veku, má nové nity na štandoch a končí na vrchu centrálnej steny. Pri zlanení si môžte pozrieť moderné cesty v nej.

 Ako som už vyššie písal, cesty majú nápis viditeľný už zďaleka. Tento na fotke vidno až z krčmy v dedine Buces.

Nie je nič zvláštne, že v ceste narazíte na takéto armatúry z čias socializmu. Chválitebné ale je, že ich menia za nové veci. Vlastná sada stoperov ale určite poteší.

 

Ďalšia nemenej dôležita vec je, že vás nebude naháňať žiaden ochranár. Domáci sú veľmi srdeční a radi poradia.
No a liezť možno celoročne, skoro všetko, čo sme našli, bolo orientované na slnko.

Zvyknúť si treba ale na turistické značenie, úplne odlišné od toho našeho. O to pestrejšie.

Celkom samozrejmý je kontakt s domorodcami. Ich pohostinnosti neujdete. Fotka, kde nás pozval na domácu náš "sused", to dokazuje.Jazykové bariéry neexistujú. Nazdravie sa povie Norok, alebo Domine Ažute :)

Ani problém kempovať hocikde tu nieje. Tento stan sme mali postavený v strede dediny. Babka odvedľa nás pravidelne zásobovala čerstvými paradajkami a uhorkami.

Okrem lezenia sa tam parádne bajkuje. Ale o tom inokedy. Ten kopec v pozadi je Buces Vulkan.

                                                         Tak už len naštartovať a vyraziť!