piatok, 9. septembra 2011

MTB Hrebeňovka Čergov 2010

Leto 2010 bolo pre mňa viac bajkové ako lezecké. Aj preto, že som mal nový stroj, ktorý si neviem doteraz vynachváliť. Lappierre Zesty mi sekol presne ako šerbeľ na riť. Pohodlný full, ktorý splňa na 100%, čo očakavam od bajkovania. Do vrchu sa netrápiť a z kopca mať pôžitok.
Tak som jazdil po Bankove hore dole, s pretekármi a nepretekármi, po suchom a po mokrom... Až Bankov začal byť rutinou. Raz som si spomenul na jeden rozhovor s Fernetom, ako si pochvaľoval hrebeňovku Čergova. On ju stihol za pol dňa a poobede šiel ešte vybajkovať na Branisko. Som si vtedy dačo pomyslel. Ale hneď ma upozornil na to, že je to náročná bajkovačka. No to už len potvrdilo to, čo som si myslel, zasa mudruje.
Plán bol teda jasný. Na FB som vytvoril udalosť, ktorú som predstavil ako easy jazda na dva dni, hrebeňovka + 2. deň dojazd do Kysaku.


Keď sa niekto pozrie na obrázky hore, tak len musí súhlasiť, že to je easy,neee. Súhlasili aj účastníci, Lucia, Dalibor, Tibor, Epi a Lukáš. Odchod z Košíc bol teda sobotu o 10tej ráno, aby sme boli na obed v Lipanoch. Lukáš ako jediný z nás, mal už časť tej trasy prejdenú. Tak po úvodnom pive sa dal na čelo, doviesť nás na hrebeň kopcov. Podarilo sa. Bajky sme dotlačili na hrebeňovku. Doslova, lebo nosiť ich v tom kopčisku bolo nemožné. Boli takí, ktorí z toho pôžitok nemali, ale vychutnali si potom výhľad na Belianske a Vysoké Tatry. 


No a konečne teraz začíname jazdiť. Hovorím teraz za seba. Po sedlo Priehyby to bolo mega super. Tiahle single, bez akýchkoľvek technických pasáží, väčšinou dole. Hneď na to krátko prudšie dokopca a zasa tiahly zjazd. Striedanie pečúceho slnka na horských lúkach s chládkom v lese. Až som zistil, že som v predu sám a ostatní zostali dakde za mnou. No nič, počkám ich a aspoň nafotím každého jedného, ako zjazduje.
Keď mi už ruka išla odpadnúť a nikde sa nikto neukazoval, začal som tušiť zlé veci. Bohužiaľ sa potvrdili. Lucia sa pri jednom zjazde vysypala rovno na šotolinu a nepekne si rozdrela lakeť. Musím pochváliť Lukáša, ktorý jej ranu hneď na mieste ošetril. Kým som sa tam objavil ja, už vlastne bolo povšetkom. Dalibor jej zošruboval dokopy rajdy a mohli sme pokračovať. Zvyšok cesty som teda šiel spolu na konci s Luciou, ktorá si to už tak s krvavým lakťom a bolesťami nemohla veľmi užiť. Tak aspoň zostavalo viac času obzerať sa po okolí.
Vytlačenie bajkov zo sedla Priehyba a posledná etapa dňa dala asi najviac zabrať Tibimu a hlavne Epimu. Tá z neho dostala aj najposlednejšie časti rezervy energie, ktoré sú napríklad potrebné na reč a minimálnu komunikáciu. Dôkaz tohto tvrdenia je počet objednaného jedla a piva naraz, ktoré si dal na chate Čergov :) 


Po noci strávenej na chate nás čakal zjazd do civilizácie. Kedže sme sa cestou trochu potrúsili, meeting point bol motorest pri Veľkom Šariši. Pre zopár jazdcov to bol aj finish point. Ja s Daliborom, sme predsa len pokračovali ďalej. Krížom cez lesy smer Kvašná Voda a Radatice, stále po turistickej značke sme sa blížili ku Kysaku. Až niekde nad ním sme sa stratili. Teda ja vravím, že sme boli dobre, to len značka sa stratila. Ale aj to sa skončilo dobre a v pohode sme došli do Kysaku, kde sme hneď naskakovali na vlak.


Veľký výkon podala Lucia, ktorá dva dni bajkovala prakticky s jednou rukou. Epi a Tibor so mnou potom nejaký čas nešli na bajk ?!? Ale už sme zasa kamoši :) 
Všetko teda dobre skončilo a dakedy treba priznať, že ten Fernet má občas pravdu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára